Yellow Moon

20.

Sakura sa nevedela dočkať konca šichty. Najradšej by každú minútu venovala Gaarovi. Desila sa toho, že príde domov a nájde ho mŕtveho. Nechce, aby umrel sám. Vlastne nechce, aby vôbec umieral.

Presviedčal ju celú noc, nech ide do práce a nech sa tvári, akoby sa nič nedialo. Ale to nejde. Aj keby veľmi chcela. Tie slová, ktorej jej povedal sú ako nože. Zarezali sa jej hlboko do mysle aj srdca. Sľúbila mu, že to udrží v tajnosti.

Rada by to povedala Hinate a počula od nej nejaké povzbudzujúce slová. Momentálne sa cíti akoby bol celý svet proti nej. Čo horšie sa ešte môže stať? V žalúdku sa jej opäť ozval nepríjemný kŕč.

***

Po práci pomalým krokom kráčala domov. Bola hrozne vyčerpaná. Nevládala bežať. Vonku nebolo priveľa ľudí, keďže bol víkend. Všade bol pokoj a ticho. Až na ten zvláštny pocit, ktorý sa jej už pár minút plazil po chrbte. Cítila na sebe niečí pohľad.

,,Sakura?" ozvalo sa za ňou snáď až príliš známy hlas.

Zastavila. Zatajila dych a srdce sa jej rozbúchalo. Opatrne sa otočila. Z šoku sa jej stratil hlas.

,,Ruiga," šepla a nohy sa jej roztriasli.

Naozaj tam stál. Fialové vlasy mu viali vo vetre a žlté vlčie oči ju prebodávali. Cítila sa, ako keby sa videli prvýkrát v živote. Na jazyku mala toľko otázok, ktoré ostávali tak dlho nezodpovedané.

,,Áno. Vrátil som sa," povedal a pristúpil k nej bližšie.

Sakura stuhla, nevedela zo seba vydať ani slovo. Ruiga ju pohladil po tvári a srdce sa jej rozbúchalo. Nemohla uveriť, že tam naozaj stojí. A dotýka sa jej. Náhle sa spamätala a odtrhla sa od neho.

,,Nedotýkaj sa ma!" skríkla a zaťala päste.

,,Sakura, ja viem, že som ti ublížil. Naozaj ma to mrzí. Bola to hrozná chyba odísť," povedal a jeho výraz sa zmenil na bolestný.

,,Ublížil? Nechal si mi na krku byt a kopec otázok! Svet nefunguje tak, že si jednoducho odídeš a potom, keď sa ti zachce sa vrátiš! Kde si vôbec bol?" vybuchla.

,,Túlal som sa svetom. Myslel som si, že s mojím novým ja sa mi pôjde svetom ľahšie. Aj sa mi šlo, odčinil som veľa vecí. Ale v srdci mi ostala veľká prázdnota. Prázdnota, ktorú si vždy vedela zaplniť len ty. Ty a tvoja láska."

,,Čakáš snáď, že bude všetko ako predtým? Že sa nasťahuješ naspäť a budeme žiť, akoby sa nič nestalo?"

,,To nečakám. Budem ale dúfať, že mi to odpustíš. Milujem ťa, Sakura. Nikdy som neprestal. Aj keď som tu nebol."

,,Ruiga," povzdychla, ,,ja som sa zamilovala do niekoho iného."

,,Do niekoho iného?" nechápal.

,,Áno. Do niekoho, kto mi pomohol, keď si ma opustil. Nemôžeš mi to vyčítať. Môžeš si za to všetko sám!"

,,Máš pravdu, iba som nečakal, že sa to stane tak rýchlo."

,,Do zajtra sa odsťahujem a byt bude zase tvoj. Dúfam, že mi potom dáš navždy pokoj."

Ruiga ostal bez slova stáť oproti nej. Srdce sa mu zlomilo tak veľmi ako Sakure, keď odišiel. Láska jeho života patrí už inému mužovi. To všetko len kvôli jeho hlúposti.

,,Byt si nechaj. Odpusť mi ešte raz za všetko. Dúfam, že budeš skutočne šťastná."

Otočil sa a odišiel. Čím viac sa od Sakury vďaľoval, tým viac mu praskalo srdce. Musí ju získať naspäť. Za každú cenu.

***

Sakura bežala, čo jej sily stačili. Zabočila do nenápadnej tmavej uličky, kde sa zosunula na zem. Rozplakala sa ako malé dieťa. Táto situácia už nemôže byť horšia. Dávala si dokopy, čo sa práve stalo.

Ako sa mohol len tak vrátiť? A prečo práve teraz? Vybavila si celý ich vzťah. Stále k nemu niečo cítila, ale už to bol pre ňu cudzí človek. Objala sa rukami a vzlykala. Musí byť silná. Musí to vydržať kvôli Gaarovi. A kvôli sebe...

Takže sa pomaly blížime ku koncu. :) Možno to ešte natiahnem na jednu alebo 2 časti. Každopádne sa neviem rozhodnúť ako túto ff ukončím, tak napíšem dva alternatívne konce a vy si môžete vybrať, ktorý sa vám páči viac a stotožnite sa s ním. :) Ďakujem ešte raz všetkým čo čítajú a komentujú. Mam z vás radosť. 🥰