Yellow Moon

3.

Ráno ju zobudil zvláštny rachot. Pomaly rozlepila oči. Pozrela sa smerom k stolu. Ruiga pripravoval raňajky. Bolo jej trápne vstať z postele pretože nebola vôbec upravená. Vlasy jej stáli na všetky smery, jedno oko mala stále privreté a v hlave jej nepríjemne brnelo. Žiadny vábny pohľad. A prečo ju vlastne trápi ako vyzerá pred Ruigom? Bleskovo si rukou prehrabla vlasy a vystrelila z postele.

,,Dobré ráno," povedal Ruiga.

,,Aj tebe,"

,,Pred chvíľou nám ten zvláštny chlapec priniesol jedlo. Prichystal som raňajky."

Sakura sa zadívala na stôl. Zase ryžové gule? Nič iné snáď doniesť nevedia? Bieda. Stravovanie na misiach nebolo nikdy dokonalé. Ale toto bolo fakt už priveľa.  Nasilu zjedla raňajky. Ruiga nič nezjedol. Nemal vôbec chuť. Sakura ho radšej ani nenútila. Určite mu tá ryža už liezla aj ušami. Keď dojedla, vytiahla lekárničku.

,,Pozriem sa na tvoje rany."

Ruiga si ako vždy vyzliekol tričko. Sakura mu pomaly dávala dole obväzy. Rany už vyzerali lepšie, ale stále to zaberie kopec času. Natrela mu rany masťou a zase obviazala.

*  *  *

Poobede nebolo snáď nič na robotu. Sakura sa dívala z okna. Ruiga ležal na posteli a kvôli ranám sa neustále prehadzoval. Premýšľala o včerajšom objatí. Páčilo sa jej to. Pačilo sa jej objatie od neho. Už sa z tej nudy snáď zbláznila?

,,Páčilo sa mi, ako si ma včera objala. Možno práve to som potreboval," ozval sa Ruiga. Sakure sa opäť rozbúchalo srdce.

,,Aj mne sa to páčilo,"

Ruiga vstal z postele a pomaly kráčal k Sakure. Zastavilo sa jej srdce. Vždy keď urobil nečakaný pohyb, prebehol ňou nekontrolovateľný strach.

,,Prečo vždy pôsobíš tak smutne? Skoro vôbec som ťa nevidel usmievať sa," pohladil jej vlasy.

Sakura sa okamžite odtiahla. Bol tak blízko.

,,Prečo ťa bratia zradili?" Snažila sa zmeniť tému.

,,Nebol som už vhodný na taký život. Život zloducha.“

,,Prečo si to myslíš?"

,,A prečo sa chceš baviť práve o tomto?"

V duchu si nadávala, že vytiahla túto tému. Nedozvedela sa abdolútne nič.

,,Bojíš sa, že ti spravím to čo kedysi, však? Že mi prepne a budem zase taký. Zase ťa uväzním vo svojom jutsu. A možno aj zabijem, keby to veľmi chcem. Si mladá a bezbranná,"

,,Nebojím sa ťa! A nie som bezbranná! Trénovala ma samotná Tsunade a ja sa dokážem brániť,"

,,Ty si naozaj myslíš, že ti to pomôže? Vieš kto ja som? Koľko ľudí som zabil a koľko dedín vypálil?"

,,To sa chváliš? Neľutoval si to ešte prednedávnom?"

,,Ľútosť tie životy nevráti,"

Nastalo ticho. Sakura stratila slová. Pomaly od neho cúvala až kým chrbtom nenarazila na stenu.

,,Nemám rád keď si potichu," povedal.

,,Pre tento moment nie sú slová,"

Podišiel k nej.

,,Nechcel som ťa vyplašiť,"

,,Prečo sa snažíš so mnou tak zblížiť?"

,,A prečo nie? Nejaký čas tu spolu pobudneme,"

,,Neviem či ti môžem dôverovať,“

,,Nemusíš sa ma báť. Neublížil by som ti. Aj keď to tak v minulosti nevyzeralo,"

Oprel si svoje čelo o jej. Objala ju okolo pása. Srdce jej šlo vyskočiť z hrude. Cítila jeho dych. Premohla ju túžba ochutnať jeho pery. Prestala sa ovládať.

Zrazu niekto hlasno zaklopal. Našťastie. Vytrhla sa z jeho objatia a šla otvoriť dvere. Za nimi stál Naruto.

,,Čaute! Šiel som náhodne okolo a povedal som si, že sa zastavím na kontrolu," Naruto sa vyškeril a poškriabal na hlave.
,,Sme v poriadku. Nepotrebujem kontroly. Naozaj," Sakura ho prebodla pohľadom.

,,Som vás vyrušil pri niečom?"

,,Vypadni."

,,Idem..."

Naruto o chvíľu zmizol. Zabuchla dvere a nahlas povzdychla. Ruiga k nej opäť pristúpil.

,,Musíme pribrzdiť, Ruiga. Neviem čo mám od teba očakávať."

Ruiga sklopil zrak a odtiahol sa. Odkrýval k posteli a sadol si. Jeho tvár sa skryvila bolesťou.

,,Všetci robíme chyby. Ale nikto nespravil také veľké ako ja. A budem za to niesť následky. Je v poriadku, že mi neveríš. Nemáš dôvod mi veriť."

Sakura sklonila hlavu. Radšej mlčala...

***

Na druhý deň vládlo nepríjemné ticho. Ruiga mlčal a Sakura tiež. Ako každý deň, tak aj dnes im doniesli jedlo. Tento krát to už bolo nejaké nepodarené sushi. Lepšie ako nič.

,,Čoskoro budeš v poriadku," riekla Sakura, keď mu vymieňala obväzy.

,,To ma teší," usmial sa.

Zrazu sa Ruiga zadíval na dvere. Bol to podozrievavý a znepokojujúci výraz. Díval sa na ne hodnú chvíľu. Sakuru to začalo postupne znervózňovať.
,,Čo sa deje?" vyzvedala.

Ruiga bleskovo vstal z postele a odkrýval k dverám.

,,Zostaň tu. Cítim ho prichádzať. Je nebezpečný," prikázal jej.

,,O čo ti ide?!“ skríkla a tiež vstala z postele. Musí sa mať na pozore. Môže to byť pasca.

Ruiga ju nepočúval. Otvoril dvere a vybehol von. Sakura bežala hneď za ním. Vonku stál cudzí muž. Mal polodlhé hnedé vlasy a na tvári nakreslené zvláštne fialové ornamenty.
Bol to Renga. Jeden z Ruigových bratov. Hneď ho spoznala. Spomenula si na na deň, kedy ho Naruto porazil.

,,Čo tu chceš?" spýtal sa Ruiga.

Toto bude problém. Ak Renga zaútočí, Ruiga sa bude musieť snažiť zachrániť seba a hlavne Sakuru.

,,Rád ťa opäť vidím, brat môj,"

,,Vypadni Renga, daj nám pokoj!"

,,A kto je to krásne dievča, čo sa za tebou skrýva?" ukázal Renga na Sakuru.

Ruiga sa pred ňu postavil a potlačil ju za seba. Naozaj sa ju snaží ochrániť?

,,Nechaj ju na pokoji,"

,,Dúfal som, že si neprežil. A ty sa zatiaľ skrývaš v lese aj s takou sympatickou spoločnosťou,“ Renga sa široko usmial.

,,Varujem ťa, vypadni.“

,,Hm, čakáš, že ťa poslúchnem? Alebo nechám snáď po tom všetkom nažive?“

Renga vytiahol malé ostré dýky a hodil ich. Ruiga odsotil Sakuru, aby mal istototu, že sa jej nič nestane. Prvým piatim dýkam sa vyhol, no tá posledná ho zasiahla do pravej ruky. Vykríkol od bolesti.
,,Stáť!" ozvalo sa z lesa. Bol to Naruto s Choujim. Renga mihnutím oka zmizol.