Yellow Moon

9.

Čas prešiel rýchlo ako voda. Sakura sa ani nestihla spamätať a už to bolo pol roka čo žije s Ruigom v jeho útulnom byte. Za ten pol rok sa zblížili viac než dosť. Spolu chystali večeru, chodili von, počúvali hudbu.

Bolo to pre nich niečo nové. Každé ráno sa prebúdzať pri sebe, po práci sa znova vidieť a večer sa milovať až do neskorej noci. Sakura si už nedokázala predstaviť byť bez neho. Bez muža, ktorý naplnil jej život. Ruiga cítil to isté. Sakura bola žena jeho snov.

No Sakura si začala všímať, že Ruiga je deň čo deň viac a viac podráždený. Niečo s ním nebolo v poriadku. Mala hrozné obavy, niektoré dni s ňou neprehodil ani slovo. Uzavrel sa do seba. Večer sa vytratil na terasu, kde do neskorého večera fajčil cigarety a pil čaj.

Vždy ho chvíľu tajne pozorovala, ako bez pohybu sedí a pozerá do prázdna. Ako keby nad niečím uvažoval. Alebo ho niečo trápilo. Možno ho opäť hryzie svedomie. Možno len spomína na svojho brata.

Udialo sa predsa len v jeho živote behom pár dní veľa vecí. Snažil sa zamestnať sa v lepšom obore ale nejde to. Veľa ľudí ho stále odsudzuje.

Sakuru tiež trápilo pár vecí. Konkrétne jej rodičia. Odkedy odišla z domu neprehovorila ani s jedným. Klopala im na dvere ale nikto neotváral. Ostávalo jej z toho úzko. Mali ju síce za neschopnú, ale nikdy nečakala, že to skončí takto.

***

Raz večer to už nemohla vydržať. Ruiga sa s kamenným výrazom pozeral do taniera.

,,Ruiga?" začala.

,,Áno?"

,,Poslednú dobu si hrozne divný. Deje sa niečo?"

,,Nič vážne. Len trocha problémy s šéfom,"

,,Veľakrát si mal problémy so šéfom a nikdy si sa takto netváril,"

,,Ako to takto?"

,,Tak neprítomne. Posledné dni mi prídeš hrozne podráždený a uzavretý,"

,,Prepáč ak ti tak prídem. Som len trocha vyčerpaný. Nie je to zrovna práca, na ktorú som bol zvyknutý," usmial sa.

,,Mám zlý pocit. Neviem prečo,"

,,Nemáš sa čoho báť. Nič sa nedeje,"

Opäť obaja mlčali. V noci sa Sakura prevalovala v posteli. Vedela, že k nej nebol úprimný.

***

Keď sa ráno zobudila, Ruiga už bol v práci. Ostala sama. Na dnes nemá žiadnu misiu, takže musí počkať 8 hodín na Ruigu. Čas zabíjala čítaním, upratovaním a varením.

Poobede prišiel Ruiga vyčerpaný a bez nálady. Vždy keď prišiel tak ju objal, ale teraz nie. Sakuru zase pochytil ten divný pocit. Ruiga si bez slova sadol za stôl. Bol bledý ako stena.

,,Prečo mi nepovieš konečne čo sa deje? Už ma to takto nebaví! Mám strach o teba!" vyletela na neho.

,,Prepáč,"

,,Zase len to tvoje prepáč. Ja som sa niečo pýtala,"

,,Hej som vyčerpaný lebo narozdiel od teba pracujem! Ťahám sa tam s gigantickým materiálom a do toho musím znášať ešte šéfa, ktorý mi rád pripomenie kým som býval!" skríkol.

Sakura sa na neho vystrašene pozrela. Vždy keď kričal tak sa ho trocha bála. Srdce jej zovrelo od ľútosti.

,,Aby si vedel, ja pracujem tiež! A v niektorých misiach dokonca riskujem život!" bránila sa.