Yellow Moon

6.

Sakura a Ruiga prechádzali uličkami ku bráne Konohy. Ľudia sa po Ruigovi nenávistne pozerali. Vedeli, že je jeden z troch bratov. Je možné, že práve on zavinil smrť ich blízkych. Cítil hroznú vinu. S bratmi plienili jedno mesto za druhým. Zabíjali a ponižovali. Ale v Ruigovi sa niečo zlomilo. Niečo čo ho prinútilo postaviť sa im. Pokúsili sa ho zabiť ale ušiel a nechal sa zajať. A teraz ho čaká trest. Vezmú mu tieto krásne chvíle a strčia ho do basy. Je to jeho trest. Alebo vykúpenie.

,,Deje sa niečo?" spýtala sa ho Sakura keď zbadala ako Ruiga mlčky kráča popri nej so sklonenou hlavou.

,,Trápi moja minulosť. A ešte dlho bude.“

Ruiga si uvedomoval že by mohol teraz utiecť, ale chce za svoje chyby pykať. Jedine tak bude vyrovnaný.

***

V chate sa Ruiga stále pozeral z okna.

,,Trápi ťa to, čo povedala Tsunade?" spýtala sa.

,,Čakám len na večer,"

,,Ahá. Žltý mesiac, skoro by som zabudla."

Ruiga mlčal.

,,Neber vážne to čo ti povedala,“ začala Sakura.

,,Ty si myslíš, že by som ti ublížil?" otočil sa na ňu.

,,Ja neviem,"

,,Myslel som si."

,,Mala by som ti vymeniť obväzy."

Vytiahla spod postele lekárničku.
Ruiga iba mlčky odstúpil od okna a odkríval na posteľ. Sakura mu opatrne natierala rany masťou.

,,Tá rana na ruke vyzerá stále dosť zle," povedala.

,,Myslím, že tá vnútri vyzerá horšie..."

Potom ako Sakura previazala Ruigovi rany, zaspala. Chcela si len trochu zdriemnúť. Tak trochu, že sa vonku zotmelo. Keď otvorila oči nevidela nikde Ruigu.

,,Preboha!“

Prvé čo ju napadlo bolo, že jednoducho utiekol. To snáď nie. Ak ušiel má o problémy postarané. Tsunade by jej už nikdy nepridelila žiadnu misiu. Bože, prečo len zaspala? Potom ju napadla jedna vec. Jazero všetkých hviezd. Rozbehla sa tam. Cestou sa modlila aby tam bol...

***

A bol tam. Veci na oblečenie mal poskladané na zemi. Voda mu bola vyše pása. Sakura si oddýchla. Ale počkať. Jeho trenky sú tu. To znamená, že...

Sakura sa začala zrazu červenať. Pri predstave, že je tam Ruiga proste nahý.  Zahodila svoje myšlienky a rázne vykročila k jazeru.

,,Ruiga! Nemôžeš len tak zmiznúť! Vieš ako si ma vystrašil?"

,,Prepáč mi. Ale nechcel som ťa budiť."

,,Prosím ťa nabudúce to už nerob."
,,Neboj sa. Nejdeš sa okúpať? Voda je fajn." usmial sa.

,,Už sme sa o tom bavili, nejdem!"

,,Mňa sa nemusíš hanbiť,"
,,Nehanbím sa! Ja len, ja len-,"

,,Čo len?"

,,No fajn! Hanbím sa!"

,,Haha, vedel som to,"

,,Tak prepáč, ale som proste taká."

,,Keď som to dokázal ja, dokážeš to aj ty,"

,,Nechcem!"

,,Fajn."

Keď sa mraky odtiahli, objavil sa na oblohe veľký, guľatý žltý mesiac. Okolie sa dalo hneď ľahšie rozpoznať. Prvé čo si všimla bolo Ruigove vypracované telo. Chvíľu tam stála a zmrazene sa pozerala. Ruiga sa sústredil len na mesiac. Mala hrozné nutkanie ísť za ním do vody.