Yellow Moon

13.

,,Nechaj ma tak. Prosím!" plakala Sakura.

Sedela na zemi a nemohla sa vôbec hýbať. Nad ňou stál Ruiga s nožom v ruke. Opäť s tým pohľadom, za ktorým sa skrývalo niečo zlé. Neodpovedal. Nechal ju dusiť sa v jej strachu. Zmocňovala sa jej panika. Mala pocit, že sa zblázni.

,,Prečo mi to robíš? Nič zlé som ti nespravila! Daj mi už pokoj! Nestačí ti, že si ma tu nechal?" kričala na neho.

,,Nestačí," odpovedal s kamenným výrazom v tvári.

Sakura začala plakať ešte viac. Ruiga zdvihol nôž. Zabije ju. Je to jasné.

,,Prosím, nerob to," zavzlykala.

Ruiga opäť mlčal. O chvíľu sa nôž pohol smerom k nej. Zakryla si rukami tvár a čakala na bolesť. No tá neprichádzala. Neprichádzala ani o hodnú chvíľu. Cítila ako ju niekto vzal na ruky a zodvihol. Jej hlava sa opierala o mocnú hruď.

Keď sa trocha upokojila, odkryla si tvár. Všade naokolo bol piesok. Pozrela sa vyššie a uvidela Gaaru. Niesol ju na rukách niekam preč. V tú chvíľu jej neskutočne odľahlo. Cítila sa v bezpečí. Odohnal jej strach behom chvíle.

,,Gaara? Čo tu robíš?" povedala potichu.

,,Predsa som ti povedal, že ťa budem vždy chrániť. Nech si kdekoľvek."

Jeho jemný hlas jej vyčaril spokojný úsmev. Užívala si ako ju nesie preč od Ruigu. Od všetkých problémov a obáv.

,,Môj hrdina," zašeptala.

***

Pomaly otvárala oči a prebúdzala sa do reality. Bol to len sen. Ale teraz skončil dobre. Gaara sedel na okne a pozoroval svet vonku. Asi je predsa len jej záchranca. Jej hrdina. Zachraňuje ju od toho najhoršieho. Všimol si, že je hore a rýchlo vstal. Aj ona vstala.

,,Dobré ráno," pousmial sa.

Neodpovedala. Pristúpila k nemu bližšie a silno ho objala. Gaara bol chvíľu mimo, ale po chvíli si ju viac pritlačil k sebe. Od tej chvíle sa stala závislá na jeho objatiach. Sálalo z neho všetko čo potrebovala. Nechcela sa ho pustiť. Ostala v jeho pevnom objatí ešte niekoľko minút.

,,Ďakujem ti," povedala a zaborila tvár do jeho hrude.

,,To nestojí za reč," zašeptal a pohladil ju po vlasoch. Nedobrovoľne sa oslobodila od jeho objatia.

,,Musím už ísť do práce," povzdychla.

,,Ja musím tiež ísť. Ale večer som znova tu."

Sakuru zase prepadla neskutočná zvedavosť. Zamaskovala ju úsmevom a odišla do kúpeľne.

***

V robote sa nedialo nič nezvyčajné. Starala sa o pacientov a veselo konverzovala s ostatnými. Zase to bola ona. Hinata sa radovala s ňou. Opäť sa vedeli rozprávať aj o iných a veselších veciach.

***

Gaara kráčal k základni s ešte väčším strachom ako včera. Jediné čo ho zatiaľ potešilo bolo Sakurine objatie. Každý deň keď ju môže vidieť je krásny. A teraz, keď je k nej tak blízko...

Miluje ju. Asi ju skutočne a nefalšovane miluje. Po ich nekonečných rozhovoroch sa do nej zamiloval ako blázon. Určite je to láska, pociťuje také isté pocity ako v zamilovaných knihách. Už dávno sa naučil, čo je to mať rád, ale ešte nikdy nemiloval ženu.

Každá žena, s ktorou bol v kontakte bola dobrá len na jednu noc. Sakura je iná. Je láskavá a krehká. Človek má potrebu ju ochraňovať za každú cenu. Je inteligentná a skromná, to ho k nej najviac priťahuje. Spraví čokoľvek aby ju zachránil od tej bolesti.

S nechuťou kráčal do Tsunadinej kancelárie. Zaklopal na dvere a opatrne ich otvoril. Keď ho Tsunade uvidela, na tvári sa jej objavil nervózny výraz. To neznačí nič dobré.

,,Posaď sa," ukázala na stoličku pred jej stolom. Gaara sa poslušne posadil.

,,Neviem ako začať," riekla.

,,Nejako začni. Nech je to hocičo,"

,,Radila som sa celé dni s liečiteľmi, kňazmi a alchymistami. Dokonca aj z vedľajších miest. Čítala som množstvo kníh. Ale-," Tsunade sa odmlčala a zakryla si rukami tvár.

,,Ale?" Gaara myslel, že od napätia vyskočí zo stoličky.

,,Neviem ti pomôcť. Nikto ti nevie pomôcť. Odpusť mi," povzdychla Tsunade. Gaara tomu nechcel veriť. Nie teraz.

,,Ja umriem, však?" zašeptal. Tsunade so slzami v očiach prikývla.

,,Strašne ťažko sa mi to hovorí. Zažila som len jeden prípad kedy démon v tele človeka zabil svojho hostiteľa. Tvoj démon je dosť silný. Nevieme s tým nič robiť. Shukakovi nestačí čo mu dávaš, potrebuje ťa pohltiť celého."

,,Cítim to každý deň. Ako mi berie z energie. Preto som sem prišiel. Dúfal som, že to nie je až tak vážne."

,,A ja som dúfala, že ti pomôžeme. Je mi to hrozne ľúto," Tsunade sa triasol hlas.

Gaara tam ešte chvíľu sedel a díval sa nemo pred seba. Potom vstal.

,,Nikomu nič nevrav prosím. Ďakujem ti za všetko. Zbohom."

Tsunade neodpovedala. Zavrela oči, z ktorých jej začali tiecť slzy. Gaara priam vybehol zo základne smerom k jazeru. Zastavil sa u lavičky. Nesmie sa to takto skončiť. Nesmie. Nie teraz. Nahlas zakričal, aby to sklamanie zo seba dostal. Umrie. Čoskoro.

***

Cestou k Sakurinmu domu premýšľal. Lieči ju z bolesti a svojou smrťou jej má spôsobiť ešte väčšiu bolesť. Ale už nemôže vycúvať. Keby teraz odíde tiež jej dosť ublíži. Nevie koľko má času. Ale dožije ho s ňou.

,,Dúfam ti to dobre bodne, ty nenažraný hajzel," zanadával na adresu démona, ktorého má v tele.

Všetko je to tak ťažké. Mal by jej povedať, že umiera. Ale teraz nemôže. Lenže čo ak smrť príde zajtra? Alebo aj dnes. Nebude jej môcť vysvetliť čo je vo veci. Musí to vedieť. Ale nie teraz. Tak kedy? Keď ju vylieči? Bude sa zase trápiť?

Chce ju zachrániť od bolesti ale nech spraví čokoľvek, zasiahne ju znova. Pomyslel si, že vycíti ten správny čas kedy jej to povie. Zatiaľ to nechá tak.
Bože, tak moc ju chce chrániť a mať pri sebe. Prečo práve on? Prečo nemôže prežiť normálny život ako ostatní? Je to dosť nefér. Život je nefér. Ona bude žiť, on zomrie. Bude vôbec chýbať svojim súrodencom? Škoda, že sú ďaleko preč. Ako vždy. Nechá im aspoň list. Keď zastavil pri jej dome, práve prichádzala.

,,Preboha, vyzeráš ešte horšie než včera! Čo sa deje?" strachovala sa.

Neodpovedal. Užíval si pohľad na ňu. Mal chuť ju vziať za ruku a povedať jej, že čoskoro umrie. Ale nemôže. Namiesto toho ju pevne objal. Slzy mal na kraji. Je to tak hrozne ťažké.

,,Už bude len dobre. Nemusíš sa báť," povedal.

Sakura ho pevne objala okolo pása. Hlavu si oprela o jeho hruď a počúvala jeho tlkot srdca.

,,Zachránil si ma," zašeptala.

,,Ešte úplne nie."