Nechcená

Kapitola PÄTNÁSTA

Bola tma a ja som sotva videla pod svoje nohy. Bola som sama a okolo mňa sa nenachádzalo nič. Všetko bolo čierne, zahalené do tmy. Netušila som kde som, no s istotu som vedela, že to bolo desivé. Moje srdce bilo príliš rýchlo a ja som si uvedomovala, že niečo nie je v poriadku. Už som si pomaly začala zvykať, že v mojom živote nie je nič normálne, ale toto bolo priveľa. Snažila som sa odtiaľ nejako dostať. Chodila som hore dole, no všade to vyzeralo rovnako. Opustene a temne. Bolo zvláštne, že som dokázala ako tak vidieť, aj keď všetko vyzeralo rovnako. Videla som, že toto miesto pokračuje, ale nevidela som nič konkrétne. Blúdila som v kruhoch hádam hodiny, kým som narazila na niečo, čo ma mátalo v mojich nočných morách. Zbadala som pred sebou Novu, ktorá bola otočená chrbtom ku mne. "Nova?" Opýtala som sa potichu a pristúpila bližšie ku nej. Náhle sa otočila. Polovica jej tváre chýbala. Krv, kosti videla som svaly, no pokožka nikde. Jej hrdlo bolo rozpárané a jej telo plné modrín. Jednu ruku mala divne vykrútenú a z nohy jej trčala kosť. S istotou môžem povedať, že sa na jej rukách nenachádzali nechty. Museli jej ich strhnúť, čo bol ďalší dôkaz mučenia.

Z úst mi vyletel prenikavý desivý výkrik. Posadila som sa a ďakovala Bohu, že som sa z toho sna prebrala. Nebolo to však o nič lepšie. To, čo som v sne videla bola skutočnosť. Až na tú tvár, ktorá jej chýbala. Na lícach som cítila horké slzy, ktoré sa sami rozhodli, že sa vydajú na prieskum. Iba s ťažkosťou som sa dokázala nadýchnuť. Vzduch akoby do mojich pľúc ani len neprúdil. Držala som sa obliečky ako kliešť. Zatínala som dlane až ma boleli a zbeleli mi hánky. Zadržiavala som v sebe vzlyk, ktorý si aj tak našiel cestu von. Tento zážitok sa so mnou bude ťahať už do smrti. Vedela som, že ma Nova bude prenasledovať v mojich snoch. Nečakala som však, že to bude také zlé.

Okolo pliec ma zrazu objali mocné ruky a ja som vykríkla. Zabudla som, že tu so mnou Dawson ostal. "Shhh... To som iba ja. Už je dobre, Kiara. Bol to iba sen." Privinul si ma na jeho hruď a svoji slovami a dotykom sa ma snažil upokojiť. Bála som sa. Bála som sa, že ak znova zavriem oči, uvidím pred sebou Novu. Dawson ma ale nepustil a nedovolil myslieť na nič. Pobozkal ma na čelo a spolu so mnou si ľahol do postele. Potom začal rozprávať. Hovor snáď o všetkom. Nezmyselné veci, ktoré v konečnom dôsledku splnili svoj cieľ. Jedna vec však pre mňa mala význam. Rozišiel sa s Gabby. V tej chvíli moje srdce splanulo. Bola som si istá, že mám Dawsona rada. Iba som nevedela, či aj on mňa. Kým rozprával a ja som sa utápala vo vlastných myšlienkach, spánok k obom prichádzal ako starý priateľ. Pomaly nás sťahoval do ríše snov. Tentokrát boli moje sny úplne iné a plné niekoho iného. Dawson si ani len neuvedomoval, čo všetko pre mňa robil.

***

"Dobré ráno, slečna Vekta." Pozdravil ma riaditeľ. Ja narozdiel od neho som zo seba nedokázala dostať ani len jedno slovo. Preto som iba kývla hlavou a sadla si na čierny kožený gauč, ktorý mal v riaditeľni. Spoločne sme potom v tichosti počkali na Mitcha, jeho otca a vyšetrovateľa, ktorý sa mal zaoberať Novynou smrťou. V riaditeľni som nakoniec ostala až do obeda, kedy som s Mitchom povedala, čo všetko robila Nova v poslednom čase. Pán Davis vyzeral miestami prekvapene, no inak mal stále kamenný výraz. Potom som začala rozprávať ako som ju našla. Vtedy to bolo horšie. Zasekávala som sa a mala som čo robiť aby som zadržala slzy. Keď som skončila, ostalo na chvíľu ticho. Potom sa vyšetrovateľ začal pýtať pána Davisa. Mitch sedel celý čas ticho vedľa mňa a mala som dojem, že nespal celú noc. Jeho oči, ktorý boli vždy plné života boli práve teraz prázdne. Pod očami mal tmavé kruhy a jeho tvár pôsobila strhaným dojmom. Ani sa neobťažoval obliecť si školskú uniformu. Držala som ho za ruku celý ten čas ako sme obaja rozprávali. Nevedela som ale, koho tým dotykom utešujem. Jeho alebo mňa. Nech to bolo akokoľvek, myslím, že to pomáhalo obom.