Nechcená

Kapitola OSEMNÁSTA

Bol tak rýchly, že som nemala čas utiecť mu. Hneď ako bol pri mne, zdvihol ruky a drvil moje plecia v mocnom stisku. Väčšmi prekvapená ako vystrašená, som mu pozrela do očí, ktoré boli tmavé, no nie čierne. Stále som v nich videla zelenú farbu. Jeho napnutá sánka pôsobila napäto a jeho zamračené obočie pôsobilo dojmom, akoby bol nahnevaný. Nevedela som však, prečo by sa mal hnevať. Ak vôbec, na koho sa hneval? Mohla som iba dúfať, že som to nebola ja. Vyzeral ako niekto, koho som nepoznala. Bol tak iný a pritom sa zmenila iba farba jeho očí. Niečo som ale cítila. Niečo hlboko v sebe, čo malo byť zrejme ukryté.

"Nemala si sem chodiť." Povedal pomedzi zuby a zatvoril oči. Aj napriek jeho rukám, ktoré mi drvili plecia, zdvihla som ruku a dotkla sa jeho líca. "Och.. No vieš, nemohla som si pomôcť." Povedala som potichu, ale zase nie veľmi. Chcela som aby ma počul, na druhej strane som ho ale nechcela vyplašiť. Otvoril oči a pozrel priamo na mňa. Jeho oči nepúšťali zrak z tých mojich a ja som mu jeho pohľad opätovala. Dokonca som sa naňho jemne usmiala a odhrnula mu vlasy z tváre, aby som naňho lepšie videla. Po chvíli sa na mňa pozrel tak zvláštne.. Akoby nemohol uveriť, že som stále tam a usmievam sa naňho. Zrejme nečakal, že ostanem. Nemala som áno tušenie, čo sa práve teraz odohráva v jeho hlave. Iba ťažko som to vedela odhadnúť na čo myslel a ako myslel v bežný deň. A nie teraz.

"Stále si tu. Neutiekla si." Skonštatoval a jeho stisk povolil. Jeho ruky skĺzli z mojich pliec a chytil ma nad lakťami. Pristúpil bližšie, až sa čelom dotýkal toho môjho. "Nebojíš sa ma." Vydýchol akoby sa mu uľavilo. "Samozrejme, že nie. Prečo by som mala?" Zasmiala som sa a objala ho. Dobre, bola pravda, že som sa istú chvíľu bála, no stále to bol on. Chlapec, s ktorým som mala vzťah. Môj prvý vzťah, takže som nevedela, čo sa berie za normálne a čo nie. No aj tak mi to nevadilo. Boli sme predsa Vektarijani a tí neboli normálny. V našom svete nebolo nič normálne a všetko čo som doteraz poznala bolo iba milosrdné klamstvo.

Dawson si úľavne vydýchol a pevne ma zovrel v náručí. Chvíľu na to som dostala bozk, ktorý mi rozprúdil krv v žilách. Ihneď som zabudla na Gabriela Northa. Už som ani nevedela, že existuje okolitý svet. Vnímala som iba Dawsona. Jeho pery, jeho ruky a jeho omamnú vôňu, ktorá mi udierala do nosa. Náš bozk bol najprv jemný a sladký. Pomaly mi sme spoznávali jeden druhého. Ale netrvalo to dlho. O chvíľu nám to bolo málo. Dawsonove pery boli drsnejšie a odvážnejšie. Nezastavil sa, pokým som nepootvorila pery a on nevošiel jazykom do mojich úst. Hneď som ako som ho ucítila, zazmätkovala som. Chcela som sa od neho odtiahnuť, no nedovolil mi to. Takto ma ešte nepobozkal a keďže bol Dawson môj prvý chlapec, bolo to pre mňa všetko poprvýkrát. Ruky, ktoré som mala okolo jeho krku, som pomaly spúšťala na jeho hruď. Pod dlaňami som cítila jeho srdce, ktoré bilo v naozaj rýchlom tempe. Mohla som vnímať tlkot jeho srdca a svaly, ktoré sa mu rysovali pod tričkom. Cítiť ho tak blízko pri sebe vo mne vyvolalo náhly popud mať ho ešte bližšie. Postavila som sa na špičky a pritisla sa k nemu celým telom. Moje ruky mali opäť vlastnú púť. Jednou rukou som ho chytila okolo krku a druhou som mu vošla do havraních vlasov. Stále to nebolo dosť. Jeho ruky blúdili po mojom tele a objavovali nové zákutia. Za pás si ma pridržiaval blízko seba a ani na sekundu sa odo mňa nevzdialil.

Náš vášňou nabitý bozk sa skončil až absenciou kyslíka v našich pľúcach. Ihneď som tej straty oľutovala. Možno som sa chvíľou bránila, ale to spôsobil šok a moja neohrabanosť. Vôbec som netušila, ako mám na takýto bozk reagovať, ale verila som, že dostatočnou praxou a časom to hravo zvládnem. Nebola to žiadna mučiareň. O tom nebolo pochýb. Najmä ak ste mali za partnera tak dobre skúseného chlapa ako bol Dawson. Keď som mu pozrela do očí, musela som sa začervenať. Jeho úškrn sa nedalo prehliadnuť. Spustila som ruku z jeho vlasov a chytila ho za plecia. Už som nestála na špičkách a Dawson ma už neťahal k sebe. Držal ma za boky na jednom mieste a pozorne skúmal moju tvár. Vedela som presne, čo vidí. Líca červené od vášne a pery napuchnuté od hriešnych bozkov. Moje oči museli byť zahmlené od túžby, ktorú som rovnako dobre videla aj v tých jeho.