Lost With Mafians

♠1♠

,,Ji, prišiel ti e-mail!" skričala na mňa Taeyeon.

Zo svojej izby som sa vybrala za ňou. Prešla som celú dlhú chodbu až do obývačky, kde sa nachádzali moji súrodenci.

Chanyeol a Taeyeon.

Žijem s nimi v hlavnom meste Číny, Peking.

Kedysi sme žili v Austrálii s rodičmi, ale sestra s bratom sa chceli vrátiť späť do Číny. Rodičia s tým nesúhlasili, no nakoniec sa nechali prehovoriť.

Taeyeon je svetoznáma speváčka a rodičia ju mali najradšej z nás troch, len preto, že je adoptovaná.

Chanyeol podniká. Zaoberá sa výrobou áut.

Nakoniec ja, Jihyun, ktorá nemá nič na práci, len sledovať novinky na internete.

,,Kde si toľko bola?" trochu nahnevane na mňa vyletela.

,,Prechádzala som sa po chodbe, a snažila som sa nestratiť v tomto obrovskom dome," ironicky som jej odpovedala a posadila som sa vedľa nej.

Vzala som notebook z jej kolien a prihlásila som sa na svoj mail. Skutočne tam bola správa. Bez váhania som to otvorila a začala som čítať.

,,Dobrý deň. Našli sme Váš inzerát. Máme na krku malých ôsmich chlapcov, tak by sme boli radi, ak by ste nám mohli pomôcť. Vek je od 3 do 10 rokov. Samozrejme, že by ste na to neboli sama. Na pomoc by Vám prišli ďalšie pomocníčky. Výplata na deň je 50$, pretože starať sa o malých chlapcov je dosť náročné. Boli by sme vďační, ak by ste sa k nám nasťahovali, pretože táto práca je v Hong Kongu. Mali by ste vlastnú spálňu a kúpeľnu. Ak sa Vám naša ponuka páči, tak nás prosím kontaktujte a my vám pošleme zvyšok na vaše telefónne číslo.
Ďakujeme.
                                -Wu"

Roztvorila som oči najviac ako som vedela. Ešte raz som to prečítala nahlas, aby to počuli aj Taeyeon s Chanyeolom.

-

,,Mne sa to nepáči. Čo ak to sú nejakí úchyli a volajú ťa kvôli tomu...radšej to ani nebudem hovoriť. To by som neprežil. V žiadnom prípade ťa tam nepúšťam," oznámil plne rozhodnutý.

,,Ja s tým súhlasím. Konečne by si našla prácu, ktorá nie je lacno platená. Naučila by sa byť viac samostatná a za tie peniaze by si mohla kúpiť vlastný byt,“ usmiala sa Yeon.

Nevedela som na koho sa skôr pozrieť. Obaja mali pravdu. Možno to sú nejakí poriadní úchylaci, ale možno to sú normálni ľudia, ktorí vážne potrebujú pomoc s deťmi.

,,Čo si o tom myslíš ty, Jihyun? Mala by si ostať doma a nájsť si prácu niekde v Pekingu a okolí. Určite nie v Hong Kongu," zamračil sa Chan a prezeral si internet.

,,Choď, ja si myslím, že to je super nápad. A ešte keď tam s tebou budú iné dámy, tak bude super," opäť sa objavil milý úsmev na jej tvári.

,,Ja si myslím, že za pokus to stojí."

Usmiala som sa aj ja a pozrela som sa na Chana. Jeho reakcia bola ohromná.

,,Opovážiš sa. Park Jihyun, ja ti to zakazujem," postavil sa a pohrozil mi prstom.

Znovu som sa usmiala a začala ťukať do počítača.

,,Vďaka za ponuku. Rada ju príjmem a nemám žiaden problém s nasťahovaním sa."

Jednoduchá odpoveď. Na to mi hneď zapípal telefón na náznak, že mi došla správa. Vzala som svoj mobil zo stolu. Správa z neznámeho čísla.