Lost With Mafians

♦27♦

Yuta pohľad

Bežal som za Jihyun ako najrýchlešie som vedel. Uznávam, že je rýchla ako blesk. Predpokladám, že ju to naučil 'dokonalý' Zico alebo ešte 'dokonalejší' Jaemin... Ako strašne ich nemám rád!

Musel som od Kiri odísť, lebo sa tam dovalili moji úhlavní nepriatelia a keď som videl, že Jihyun zabila Krisa, tak som myslel, že ma porazí, a vystrie rovno vedľa nej.

Som si istý, že Zico so svojím úžasným dronom ma videl a všetko jej hneď povedal, lebo sa otočila. Skoro som ju mal, keď sa sterskala na zem. V momente som odbočil, lebo za mnou boli aj policajti.

Zabehol som medzi dav ľudí a pozeral som, čo sa bude diať. Vždy mám v hlave uložené 'Radšej sa skry a nechaj obeť žiť, lebo policajti chytia teba aj obeť.'

Nie je to Boh vie aká múdrosť, ale tieto slová mi nakecal Jin, tak ich tam mám stále.

Z mojich nezmyslených myšlienok ma vyrušil dav. Všetci si medzi sebou vraveli, aby Sweet Pie zabili, alebo aspoň dali na doživotie.

Bol som zvedavý, ako to dopadne, no zároveň som tam chcel vtrhnúť a pomôcť jej.

Pozeral som na ňu a policajta ako na nových Avengers. Bolo to napínavé, no zároveň som bol nervózny, lebo som nevedel, čo mám robiť. Kris povedal, aby sme ju dostali živú alebo mŕtvu.

Šiel som bližšie ku kruhu, v ktorom bola Jihyun a plánoval som sa dostať dnu, až kým ma nepredbehol iný gang.

Usúdil som, že si po ňu prišiel Zico. Pozeral som na celé predstavnie zaujatý, ale skončilo to, keď sa okolo začalo strieľať a všetko možné.

Spakoval som sa do rohu budovy, kde ma dúfam nebolo vidno a pozeral som na to ďalej. Dnes je pre mňa dosť nezáživný deň. Oprel som sa o stenu s rukami založenými na hrudi a pozeral som, ako moji drahí nekamaráti strieľali okolo seba.

Vyzerali dosť drsne. Už mi chýbal len popcorn a Coca-Cola.

,,Ako ide život, kamarát?“ ozval sa niekto vedľa mňa.

Obzrel som sa a vedľa seba som ledva videl niekoho stáť. Nechápal som, aký kokot za mnou teraz chodí.

,,Čo si zač? Teraz nemám čas,“ odfrkol som a pozrel som späť na divadlo.

,,To si ma vážne len teraz len tak odmietol? Nana nie je spokojný,“ jeho hlas bol hrubší.

,,Jéžiš, teba mi tu trebalo,“ prekrútil som očami, ale stále som sa vyhýbal očnému kontaktu.

,,Tak čo? Páči sa ti?“ ukázal na Jihyun, ktorá bezhybne stála v strede cesty.

,,Tebe?“

,,Mne sa páči,“ odpovedal narovinu.

,,Tak nech sa ti nepáči,“ zamračil som sa.

,,Prečo ste na mňa tak zlý?“ spýtal sa detským hlasom.

,,Hm, neviem, skús si to domyslieť,“ odporoval som už s otráveným tónom.

,,Ale ja som ti nič nespravil.“

,,Nič nespravil? Aha, dobre vedieť,“ nahneval som sa.

,,Nie, ja som nič neodpálil,“ postavil sa predo mňa.

,,Vieš komu to môžeš hovoriť,“ znovu som prekrútil očami.

,,Po-“

,,Kto tu je?!“ prerušil ho niekto iný.