Lost With Mafians

♠4♠

YUTA  P.O.V

Jihyun zavrela oči.

,,Hej, žiješ?" spýtal som sa s myslením, že to robí naschvál, aby mohla utiecť.

Nuž odpovede som sa nedočkal. Jemne som s ňou zatriasol, lebo som chcel vyskúšať, či ju to aspoň trochu privediem na svet.

Keď nepomohlo ani to, tak som sa rozhodol si ju vziať na starosť. Došlo mi, že odpadla.

Postavil som sa a vzal som jej malé, a nepoškodené telo na ruky ako princeznú. Pomaly som začal kráčať po tráve smerom k dverám. Bola ľahka ako pierko.

Počas cesty som si ju celú obzeral. Je tak krásna. Má bezchybnú postavu, dokonalé vlasy...

Už som sa úplne zbláznil!

,,Už sa ti ju podarilo zabiť?" povedal Jimin, ktorý stál v dverách s prekriženými rukami na hrudi.

,,Nie, len odpadla. Stavím sa s tebou, že napriek tomu, že tu je deň, tak je to s ňou dosť zle. Čo mám s ňou robiť?" opýtal som sa.

,,Čo ja viem? Odnes ju niekam..." mykol pleciami.

Otočil sa na päte a stratil sa v dome. Povzdychol som si a vošiel som dnu aj ja.

Vyšiel som po schodoch, po ktorých ona zbehla dole a vykráčal som na najvyššie poschodie, kde sa nachádzali naše izby.

Neviem z akého dvôvodu som s ňou nemal problém. Pri iných dievčatách by som sa oblizoval po túžbe zabiť ich.

Ona je iná...

Došiel som k jej izbe a lakťom som otvoril dvere. Vošiel som dnu a pomaly som ju položil na posteľ. Zakryl som ju perinou.

Od postele som odkráčal k oknu, aby som zatiahol rolety. Keď som tak urobil, tak som sa vrátil zavrieť dvere a sadol som si na kraj jej postele.

Minulú noc som počul všetky jej vzlyky. Bolo to nepríjemné počúvať. Počul som všetko, pretože moja izba je hneď vedľa jej. Ak sa mám priznať, počul som jej dialóg s ďalšími obeťmi u nás doma. Boli 4, už sú len 2. Maya umrela na hladovku a Jiu dnes zabil Jungkook.

Jungkook je môj veľmi dobrý kamarát a Jaehyun je na tom rovnako. Nás delí len to, že každý z nás je v inej časti mesta.

,,Nechajte ma..." ozvala sa.

Pozrel som na ňu, no ona mala zavreté oči a bola v rovnakej polohe, ako predtým.

Žeby sa jej snívalo o nás? Nechať ju nenecháme.

Z jej malých očí začali tiecť vodopády sĺz. Prezrel som si jej tvár, ktorá bola stále bledšia a bledšia.

Postavil som sa a prešiel som bližšie ku nej. Ruku som položil na jej čelo, ktoré bolo vriace. Hneď som svoju ruku odtiahol a odišiel som k dverám, pri ktorých sa nachádzal zvonček do podzemia, kuchyne a obývačky. Stlačil som ho a čakal som, kým sa niekto nedovalí.

Zatiaľ čo som čakal tak som sa precházal po izbe.

,,Ty si tu skôr ako ja?" niekto povedal.

Pozrel som do dverí, kde stál Lay.

,,Nie, ja som tu bol celý čas. Ona odpadla a ja som ju sem priniesol. Z ničoho nič začala revať a keď som chytil jej čelo, tak som myslel, že som sa chytil rozpálenej panvice," povedal som a kráčal som späť k Jihyun.

,,Mal si ma zavolať skôr. Nikdy nevieš, čo sa jej mohlo stať," došiel aj on.

Chytil jej čelo a ruku dal v momente preč.