,,Poď za mnou. Ale rýchlo," prišiel za mnou Jackson v zlej nálade.
Počuvla som ho a šla som za ním. Chytil ma za ruku a spolu sme kráčali kamsi do podzemia.
,,Luhan... Ten sopliak... Ak sa mi dostane pod ruky, tak..." Kris sa nahnevane prechádzal po miestnosti.
,,Nerieš to, Kris. Na chvíľu pôjdete k nám a potom sa vrátite. Čo je na tom..." povedal mne neznámy muž.
,,Ehm..." falošne si Jackson odkašľal.
,,Toto je ona?" opäť prehovoril cudzí muž.
Bol to vysoký, tmavovlasý muž s okuliarmi a na prvý pohľad vyzeral slušne. Ako celé toto miesto.
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
,,Hej. Tá, o ktorej Luhan rozhlásil informácie," povedal stále nahnevaný Kris.
,,Ako sa voláš?" spýtal sa s milým úsmevom.
,,Jihyun..." nervózne som odpovedala.
,,Ja som Seokjin. Jeden z leadrov," znovu sa usmial.
,,Pôjdeš na chvíľu k nám, dobre?" správal sa ku mne ako ku dieťaťu.
,,Nie," presadila som.
,,Tak to je smola. Budeš musieť," pridal sa Kris.
Pozrela som na každého z nich.
Jackson tam ľahostajne stál a prezeral si svoju manikúru.
Samozrejme som to využila.
Trhla som sebou tak, že som vytrhla svoju ruku z jeho.
Zasmiala som sa, otočila som sa a skoro sa mi podarilo utiecť.
,,Kam chceš ísť?" usmial sa Yuta, ktorý stál za mnou.
Pravdepodobne celú dobu.
,,Už sme ti povedali, že odtiaľto sa už nedostaneš," poznamenal Kris.
,,Veci už má v aute, Jin," dodal Yuta.
,,Som rád," usmial sa.
,,Nechcem tam ísť..." zamrmlala som.
,,Ešte raz?"
,,Nechem tam ísť!" tentoraz som skričala.
,,Kam chceš ísť?" zasmial sa Jin.
,,Domov!" oči sa mi napĺňali tekutinou.
,,Veď si doma. Len na chvíľu potrebuješ ísť preč," povedal Yuta, ktorý položil ruku okolo mojích ramien.
,,Toto nie je domov! Toto je väzenie!" po týchto slovách som nechala sĺzy voľne tiecť.
,,Prosím... Nechajte ma ísť... Nič nepoviem, prisahám! Na môj vlastný život! Prosím! Ak sa to niekto dozvie, tak sa zabijem! Prosím, pustite ma..."
