Lost With Mafians

♦12♦

,,Jihyun. Je mi to ľúto, ale ani dnes ti to nevyšlo," vzdychol Tao, ktorý počas boxovania prišiel za nami.

,,Musíš sa snažiť, Jihyun. Snažiť!" pridal sa Jimin.

,,Ja sa snažím!" začala som plakať.

,,Snaž sa viac. Toto nie je dostatočná snaha," dodal Tao, ktorý už smeroval ku mne.

Bezbranne som spadla na zem a zakryla som si tvár.

Tao ma zodvihol a vzal ma na to isté miesto ako včera.

Ani som sa nezmohla postaviť a Jimin ma už tlačil k stene. Moja ľavá ruka už bola v moci Taa, ktorý z nej dával dole obväz.

,,Tao, nie..," vzlykala som.

,,Je mi to úprimne ľúto, ale ja nemôžem porušiť pravidlá. Si pekné dievča a dobrovoľne by som to neurobil. Nuž tu nemám vlastnú vôľu, takže prepáč."

Wow, takto vážne som ho nikdy nepočula rozprávať. Dúfam, že toto je jeho pravá duša, nie nejaký nahraný prednes.

,,Ach!" skričala som.

,,Neboj..," zašepkal Jimin a pustil ma.

Celý čas pri nás stál Jungkook, ktorý neprehovoril ani slovo.

Aspoň sa ma mohol zastať...

Prezrela som si červenú ruku.

,,Fuj..," zamrmlala som.

Oprela som si hlavu o stenu a pozerala som do blba.

Tao mi za ten čas ruku pretrel mokrou servítkou a znovu obviazal novým obväzom.

,,Dnes na teba čaká prekvapenie," usmial sa Jimin.

,,To bude zas nejaká ďalšia vražda, však?" znudene som sa opýtala.

,,Nie. Dnes, výnimočne, nie," potľapkal ma po pleci.

,,Pôjdeš sa umyť a pripraviť. Obleč si niečo pohodlné, lebo cesta bude dlhšia."

***

Pripravená som sedela na posteli a pozerala som si na ruku.

Pozerala som na obväz, ktorý už nebol biely.

Pretiekla mi cezeň krv.

Vyzerá to škaredo. Veľmi škaredo.

,,Pripravená?" rozleteli sa dvere, v ktorých stál šťastný Lay.

Ja som pomaly a kladne prikývla.

,,Poď, vydáme sa na cestu."

*o 2 hodiny*

Čas v aute ukazoval 20:35, keď Jaehyun zastavil auto, v ktorom sme celé 2 hodiny cestovali spolu s Layom a Jiminom.

,,Tu máš masku," podal mi ju Jimin, ktorý si taktiež dával ma tvár čiernu masku.

Vlastne si masky dávali všetci z nich, takže som samozrejme nemohla vynikať.

Vystúpili sme z auta a viedli ma do nejakého krátkého radu, kde sme stáli na konci.

,,Čo tu robíme?" spýtala som sa.

,,Uvidíš, len buď ticho. Inak ťa čaká ďalší trest," poznamenal Jimin, ktorý sa neustále obzeral okolo seba.

Nie, ďakujem.

Stáli sme tam približne nejakých 10 minút, kým sme neprišli k nejakému pánovi v obleku.

,,Každý po jednom alebo spolu?" spýtal sa.

,,Spolu," odpovedal Lay.

,,Ukažte mi vaše občianské preukazy a tváre. Aj lístky, samozrejme," dodal.