Lost With Mafians

♣2♣

,,Daj mi svoj mobil," nemilosrdne mi prikázal Tao.

Bez váhania som siahla po kabelke a mobil som odtiaľ vytiahla. Vložila som mu ho do ruky a čakala som, čo bude ďalej.

,,Budeš volať až zajtra. Snaženie o útek ti nepomôže," namyslene sa zasmial.

Podišiel ku mne a dal mi pusu na čelo. S úsmevom sa odtiahol a odkráčal preč. Už som len počula ako zamyká dvere. Bez chápania som si ľahla na posteľ a opakujúco som vzlykala.

***

Zobudila som sa v strede noci, na hluk z chodby. Posadila som sa a pozorne som počúvala 2 hlasy.

,,Čo s ňou urobíme?"

,,Neviem... Ale nechcem ju dávať dole."

,,K ostatným? Z akého dôvodu ju nedáme k ostatným?"

,,Veď tie ostatné už zajtra nebudú. Tak či tak jedna dnes zomrela na vyhladovanie."

,,To ste im nedali nič jesť?! Však sem prišli na to, aby sme ich zabili my! Na to, aby zomreli bolestivo, nie aby zomreli prirodzene!"

,,Myslíš si, že hladovka nie je bolestivá?!"

,,Netuším, čo s ňou budeme robiť."

,,Pustiť ju nemôžeme. Ak niečo nevýjde, tak ju jednoducho odstrelím."

,,Ako myslíš Wu."

Pri tomto bode ich konverzácia zastala. Po tvári mi začali tiecť ďalešie vodopády nešťastia. Nehybne som sedela a pozerala som do zeme.

Zrazu sa začali odomýkať dvere. Stále bezhybne som sedela. Keď ma chcú zabiť, tak nech to urobia hneď. Do izby vkráčali Kris a Jaehyun

,,Prečo nespíš?!" začal Jaehyun.

Neodpovedala som mu.

,,Prečo nespíš?!" povedal hlasnejšie.

Prišiel ku mne bližšie. Zo zadu ma začal ťahať za vlasy. Nič som s tým neurobila. Bola som na toľko vystrašená, že som sa na nič nezmohla.

,,Ukľudni sa Jae."

Prišiel Kris a stiahol jeho ruku z mojich vlasov.

,,Povedz aspoň mne prečo nespíš, ja ti nič neurobím," usmial sa a pohladil ma po ruke.

Záporne som pokývala hlavou, a opäť som skryla tvár do dlaní.

,,Neodpovieš?" opätovne na mňa kričal Jaehyun.

,,Prečo tu je taký krik?" povedal nečij rozospatý hlas.

Pozrela som do dverí a v nich stál Lay.

,,Však ju nechajte. Ešte len prišla a psychicky už je na dne," zívol a vošiel dnu, ,,musíme ju trošku šetriť."

Prišiel ku mne a odohnal Krisa preč. Už som len čakala, kedy mi vlepí.

,,Chodte preč, ja sa s ňou porozprávam," povedal Lay.

Spýtujúco som na neho pozrela. Kris a Jaehyun odišli. Začala som sa triasť. Bála som sa, že to sú posledné chvíle môjho života.

,,Prečo nespíš? Mňa sa neboj, ja nie som taký zlý ako oni a nie som úchyl ako oni. Som normálny, veľa ľudí som nezabil." milo sa usmial.

,,Chcem ísť domov... Prosím... Pustite ma domov, ja vážne nič nepoviem... Aj tak by sa mi to neoplatilo vykecať..." plakala som čo raz viac.