Lost With Mafians

♦6♦

,,To si sa pekne doriadil," povedal Jackson, keď sme nastúpili do auta, ,,ako sa ti to podarilo?"

,,Normálne,“ Yuta priamo odpovedal.

,,To je ako?"

,,To ti mám všetko vysvetľovať?" zafňukal.

,,Áno," usmial sa Jackson a pozrel na neho do spätného zrkadla.

,,Keď Tao povedal, že plán A nevyšiel, tak sa bomba spustila. Bolo tam nastavených 10 minút, tak som pridal a šiel som do lesa. Vysadil som ju tam a šiel som na asfaltku. Vystúpil som a hneď na to to rachlo. Ja som bol tak blízko, že ma to odhodilo. Mohol som umrieť," počas rozprávania pozeral von z tmavého okna.

,,Jihyun, mala by si byť rada," usmial sa na mňa Jackson.

,,Radšej by som zomrela..." zamrmlala som.

,,Radšej by si zomrela? Kvôli tebe vyzerám takto! Mohol som vystúpiť hneď a nechať ťa v tom aute!" Yuta zvyšoval hlas, ,,keby si to povedala skôr, tak nemám ani škrábanček!"

Nevinne som na neho pozrela. Aj som sa hneď otočila, lebo som sa na jeho 'zhovadenú' tvár nemohla pozerať.

,,No pozri sa! Tak si mala vyzerať ty! Už ma to nebaví.... Jacksom ja ju odstrelím," približoval sa ku mne.

Ja som sa nalepila na dvere.

Dych sa mi zrýchlil.

Z nohavíc si vybral zbraň, ktorou sa rozmachoval okolo mojej hlavy.

,,Yuta, skús to. Potom zabijem ja teba," povedal úplne zmenený Jackson.

,,Nevadí... Aspoň sa stretneme v pekle," zasmial sa.

,,Okamžite si sadni normálne, lebo ten tvoj ksicht zhnusým ešte viac!" skričal Jackson.

Yuta sa na mňa odporne zamračil a pozrel sa na druhú stranu, aj so zbraňou v ruke.

***

,,Zavolaj svojmu bratovi a povedz mu, že si v pohode," kľudným hlasom mi oznámil Jaehyun a podal mi mobil.

Prekvapene som na neho pozrela a s radosťou som si vzala mobil z jeho ruky.

,,Ahoj!" ozval sa Chan z druhej strany.

,,Ahoj..."

,,Čo robíš? Nezdvíhaš mi."

,,Mám veľa práce, Chan. Nie je to... Jednoduché...." nervózne som odpovedala na všetky otázky a po každej odpovedi som pozrela na Jaehyuna.

,,Nevadí, len som zvedavý, ako ti to ide."

,,Dá sa..."

,,Takže sa máš fajn?"

,,Mám sa...." zaváhala som nad odpoveďou a opäť zapozerala som sa na Jaehyuna.

,,Haló?"

,,Mám sa zle. Chan, prosím zachráň ma! Prosím, príď po mňa! Rýchlo, kým ma nezabijú! Prosím! Rý-" nedopoveda som, pretože mi Jaehyun vzal mobil z ruky, zrušil a hodil na zem.

Nahnevane sa na mňa pozrel a chytil ma pod krk.

,,Vidím, že sa ti nedá veriť."

Svoj stisk spevňoval, čož mi bránilo dýchať.

Zvalil ma na posteľ plný zlosti a nenávisti. Druhou rukou ma silno udrel do brucha, čo mi dych spomalilo ešte viac.

Zo všetkých síl som ho začala búchať po hrudi, ale samorejme, nepomohlo to.