Lost With Mafians

♣32♣

Yuta pohľad

,,Jihyun, už stačí,“ povedal som po dosť dlhom čase.

,,Ále...ešte jeden pohár, už len trošku,“ namietala.

,,Žiadne trošku, už ideme,“ vzal som jej fľašu vodky z ruky.

Odkedy som jej povedal o tom, že nezabila Krisa, tak pije ako o život. Načo som jej to hovoril, fakt sa nechápem.

,,Ale Yutaaaa,“ vykríkla.

Hneď po tom, čo skríkla som jej prekryl ústa. Samozrejme, že všetky oči boli na nás. Poväčšinou boli zhrozené.

,,Jihyun..,“ vzdychol som a vybral som zbraň z nohavíc.

Všetci okolo začali kričať. Pozrel som na čašníka, ktorý už mal telefón v ruke. Strelil som mu do nej a potom rovno aj do hlavy.

Ľudia začali utekať von. Prehodil som si ju cez rameno a bežal som aj ja.

,,Yutaaa..,“ znovu sa ozvala Jihyun.

,,Áno?“

,,Ideme domov?“

,,Áno.“

,,Ale ja ešte nechcem ísť...“

,,Kde chceš potom ísť?“

,,Všade len nie domov. Chan bude kričať,“ fňukala ďalej.

,,Čo potom mám s tebou robiť?“

,,Idem do Austrálie. Poďme ešte niekam,“ zasmiala sa.

Jej slová ma veľmi prekvapovali. Beriem, že mala vypité, ale aj tak to bolo nečakané.

Pousmial som sa a smeroval som k najbližšiemu hotelu.

*

Otvoril som dvere od hotelovej izby, do ktorej hneď vletela a hodila sa na posteľ.

,,Yuta...“

Zavrel som dvere a otočil som sa na ňu. Provokujúco sa usmievala, zatiaľ čo ležala na posteli s pohľadom na mne.

Nevydržal som to.

★★★

Jihyun pohľad

Zobudila som sa na zvonenie mobilu.

Pomaly som rozztvorila oči a posadila som sa. Hneď na to ma udrela silná bolesť v hlave. Chytila som si ju a obzrela som si celú miestnosť.

Tiež som si nemohla nevšimnúť všetko svoje oblečenie všade okolo.

,,Jihyun...“ udierala som sa po hlave, ,,spomínaj, spomínaj, spomínaj!“

,,Na čo si chceš spomenúť?“ ozvalo sa z druhej strany miestnosti.

Otočila som hlavu na Yutu, ktorý stál vo dverách s ručníkom okolo pásu. Čakala som, kedy mi vyskočí srdce z hrude.

,,Ty...“ otvorila som ústa, ,,nie je možné, že ty a ja... Nie to sa nestalo,“ záporne som krútila hlavou.

,,Čo ak sa to stalo?“ spýtal sa a oprel sa o zárubňu.

,,Lebo..,“ znervóznela som ešte viac.

,,Nemáš výhovorku,“ pousmial sa.

Z očí mi začali tiecť sĺzy.

,,Prečo plačeš?“ spýtal sa.

,,Prečo si to urobil?!“ skričala som na neho.

,,Ty si to navrhla!“