Lost With Mafians

♠34♠

,,Chcete byť stále iba dvaja?“ spýtala som sa po dlhej ceste na pláž, pretože som s nimi nechcela ostať v tej uličke.

Volajú sa Arthur a Alex Xuzie a majú 18 rokov. Narodili sa tu, ale ich rodičia sú z Číny. Nemajú žiadnych súrodencov a žijú bez rodičov. Oboch rodičov zabil predseda, ktorého taktiež, na odplatu, kvôli tomu zabili.

Obaja sú vysokí s čiernými vlasmi a majú popálené tváre. V podstate majú obhorené okolo 40% tela. Všade jazvy. Povedali, že sa spustil požiar, keď vykrádali malý obchod pri pláži. Rozoznám ich iba podľa tých popálenín. Sú si veľmi podobní.

,,No, tu v okolí nie je žiaden gang, ktorý by nás k sebe prijal. Takže to vidím tak, že ostaneme sami a na tom istom leveli. Čiže žiadne zlepšovanie,“ povedal Artur.

,,Kde bývate?“

,,V opustenom metre,“ usmiali sa.

,,Kde?“ nechápavo som na nich pozerala.

,,V metre,“ zasmial sa Alex.

,,To ti je z toho smiešno?“ pozerala som na nich ako ma zázrak.

,,Náhodou to tam nie je zlé,“ poznamenal Arthur.

,,Veď za tie peniaze, čo si ukradnete si nemôžte kúpiť aspoň byt?“

,,Kto nám predá byt, keď v Sydney máme priezvisko Xuzie iba my a sme dvojčatá?“ ľahostajne povedal Arthur.

,,Bože, je mi vás ľúto,“ vzdychla som.

,,Keď sme už pri priezviskách, ako sa voláš ty reálnym menom?“ spýtal sa Alex.

,,Keďže sa s vami plánujem byť najbližšie 4 mesiace, tak by ste sa to dozvedeli skôr či neskôr. Volám sa Jihyun Park,“ vyhýbala som sa očnému kontaktu.

,,Tá Jihyun Park?“ povedali obaja naraz.

,,Tá Jihyun Park...“

,,Takže predsa len si bola unesená R.O.D!“

,,A čo ste si mysleli?“ opäť som sa na nich pozrela.

,,Že ťa vzali do Japonska,“ pozrel na mňa Alex.

,,A to máte odkiaľ?“ začala som sa smiať.

,,Písalo sa to na internete.“

,,Sranda,“ mykla som plecami.

,,Prečo máš tetovanie NCT?“

Znovu som si povzdychla a začala som im rozprávať celý príbeh. Všetko od začiatku.

*

,,Ahojte!“ rozlúčila som sa s nimi, keď už som stála pred vchodom do domu.

Otvorila som dvere a potichu som vošla dnu.

,,Koľko je hodín?“ spoza mňa sa ozval Chan.

,,Bože, nestraš ma!“ zamračila som sa na ňho.

,,Sme tu len deň a ty sa už všade túlaš,“ založil si ruky na hrudi.

,,Ja som sa bola prejsť a našla som si kamarátov. Myslím, že lepšie ako sedieť doma,“ odfrkla som.

,,Akých kamarátov? Alebo sa znovu len vyhováraš?“

,,Už by si ma mohol prestať kontrolovať ako malé decko, Chanyeol. Dokážem sa postarať sama o seba,“ venovala som mu nepekný pohľad a vybehla som po schodách do izby.

Zamkla som sa a šla som k posteli. Všetko som si vyzliekla a hodila som sa do postele.

*

,,Dobré ráno,“ pozdravila som sa, keď som vošla do kuchyne.