Lost With Mafians

♦24♦

+
+          3. Osoba         +
+

Po niekoľkých týždňoch, čo sa Zico presťahoval k Jihyun a jej rodine, tak sa stalo to, čo každý čakal.

,,Jihyun, poď sem,“ zvolal Zico a pritiahol si ju bližšie k sebe.

,,Čo zase plánuješ?“ spýtala sa ho s úmevom a darovala mu detský bozk na mäkké pery.

,,To čo vždy,“ zasmial sa a silno ju zovrel v náručí.

Zatiaľ, čo Zico s Jihyun žili v pokoji, tak na druhej strane Číny a v meste, boli ďalší dvaja zúfalci.

,,Láska, poď už spať,“ začala Kira, ktorá ležala v posteli a čakala na svojho 'priateľa', kým si ľahne k nej.

Yuta smutne šiel k posteli a pridal sa k nej. Otočil sa jej chrbtom a premýšľal, čo bude ďalej.

Nikdy Kiru nemal rád. Stále sa pretvaruje a dokazuje si, že nikdy nebude sklamaný.

Kira, hlúpe dievča, stále dúfa, že k nej aspoň niečo cíti. V skutočnosti nie je tak zlá. Skrýva v sebe veľa dobra, ale bojí sa ho vypustiť na povrch.

Nemal som to nechať dopustiť...

Neustále si vyčítal. Nechcel veriť tomu, že on, Nakamoto Yuta bude raz zúfalý. Neveril, že mu srdce bije stále kvôli jednej. Kvôli tej, ktorá na neho už dávno zabudla.

Snažil sa zabudnúť na všetko, ale spomienky sú stále uložené v hlave, aj keď niekedy až v tom najtmavšom kútiku.

Hneval sa na seba. Hneval sa na seba, lebo mohlo byť všetko inak, keby sa aspoň trošku zapájal a počúval rozkazy jeho vedúceho.

Mohol byť s ňou a viac sa netrápiť. Nemusel už klamať ani zabíjať, ale on sa odtrhol od všetkých a robil si veci po svojom.

Všetci boli v svojich posteliach a premiestňovali sa do ríše snov, no Jaemin stále nespal.

Jeden človek, mu bráni mať aspoň trochu pokojný život. Je to človek, ktorý mu dráždi srdce.

,,Keby sme ju ne-“ Jaemina v nekonečnom rozprávaní prerušil jeho verný kamarát, Renjun.

,,Jaemin, choď už spať. Hnev ti nepomôže vyriešť problémy, len ich zhorší,“ ozval sa jeho rozospatý hlas.

,,Ren, nemal som jej klamať..,“ zaboril si tvár do svojich veľkých dlaní.

,,Ona si to uvedomila až potom, čo jej Zico všetko vykecal,“ priamo mu na to odpovedal.

,,Došlo jej to aj bez neho,“ stále nechával tvár v dlaniach.

Jeho tep bol stále vyšší a vyšší. Hneval sa na seba a na všetko, čo spravil. Sám nechápal, že podľahne bolesti, nazývanej sklamanie. Nebol sklamaný z lámačky sŕdc, ale sám zo seba.

+

+         Jihyun pohľad       +

,,Dobré ráno,“ pozdravila som Zicovi, len čo som vošla do izby s raňajkami.

Položila som to na nočný stolík vedľa jeho hlavy a dala som mu jemný božtek na líce.

,,Ahoj,“ rozospato odzdravil a posadil sa, ,,začo som si to zaslúžil?“

,,Za všetko, čo pre mňa robíš,“ usmiala som sa.