Lost With Mafians

♣23♣

,,Končím.“

Postavila som sa z postele a šla som k šatníku. Vytiahla som ruksak, do ktorého som nedala nič.

Namiesto toho, aby som si vzala nejaké veci som odlupovala drahé kameňe z rámu zrkadla.

Všetky vzácne a drahé veci som hodila do ruksaka. Vzala som ešte mobil so slúchadlami a pomalým krokom som šla do podzemia.

Snažila som sa ísť čo najtichšie, čož sa mi aj podarilo. Vošla som do telocvične a vzala som zopár zbraní, ktoré som nahádzala do ruksaku. Medzi nimi som našla aj taurus, s ktorým som sa učila narábať.

Zavrela som ruksak. Zhlboka som sa nadýchla a začala som utekať von. Teda do garáže.

Vždy majú autá otvorené, tak dúfam, že aj teraz. Vbehla som dnu ako strela a vošla som do jedného auta. Naštartovala som a vypálila som von z garáže.

Sama som neverila tomu, že pôjdem autom.

Sama.

Do Pekingu.

Nemám nič.

Asi po 15 minútach mi zazvonil mobil, ktorý som zdvihla.

,,Áno Zico?“

,,Jihyun, prosím, príď po mňa.“

,,Ako mám asi po teba prísť?“

,,Na lietadle, ale hlavne príď.“

,,Prečo?“

,,Chcem ísť odtiaľto preč. Čo najskôr.“

,,Prečo by som ti mala veriť?“

,,Prosím! Naučil som ťa toho viac ako si myslíš! Také veci ako vieš ty nevie ani Jaemin!“

,,Prečo znovu Jaemin?! Každý rozpráva len o ňom!“

,,Prosím! Pomôžem ti s čím len chceš! Hackol som sa ti do mikrofónu, takže ak budeš rozprávať, tak ťa budem počuť len ja.“

,,V čom ti to pomôže?“

,,Pomôže to tebe pomôcť mne.“

,,Veľa informácií naraz, Zico.“

,,Vážne, pomôž mi.“

*o 13 hodín*

,,Neverím,“ povedala som si unavená popod nos, keď som v diaľke videla značku Peking.

Začala som sa tešiť, ako dieťa. Po necelom dni strávenom v aute som bola šťastná.

,,No vidíš,“

Ozval sa Zico, s ktorým som bola celý čas v kontakte.

,,Auto nechaj niekde tu, lebo ak ho nájde polícia, tak bude zle.“

,,Veď fajn.. viem, čo mám robiť,“ vzdychla som.

O malú chvíľu som auto nechala pri ceste. Vzala som ruksak s rúškom a vyparila som sa. Pešo som šla domov, lebo od tejto cesty som nemala ďaleko.

Počas cesty som si zapojila slúchadlá a pustila som si nejaké pesničky od Taeyeon.

**

Vošla som dnu bez klopania či zvonenia. Pomalým a tichým krokom som šla do miestnosti, odkiaľ som počula hlasy.

Vošla som do obývačky a ostala som prekvapene stáť v dverách, lebo Taeyeon a Chanyeol tam neboli sami.

,,Jihyun,“ ostala na mňa pozerať taktiež prekvapená matka.