Ema sa zozbierala a snažila sa zahaliť roztrhnutým tričkom. Po nohách jej tiekla trošku krvi, tak si ju utrela spodným prádlom. Podprsenku aj nohavičky potom vyhodila do koša a sama, s bolesťou medzi nohami sa pobrala na internát. Spolubývajúca tu nebola, preto si vzala čisté veci a vošla do sprchy. Snažila sa zmyť tie odporné dotyky. Nakoniec si len ľahla do postele a so slzami v očiach zaspala.
Ráno ju prebudil až krik spolubývajúcej. ,,Ema, vstávaj. Do školy." Ema sa ihneď zdvihla z postele. Pozrela na mobil a meškala. Vyskočila z postele a utekala sa prezliecť. Zrazu ju pichlo medzi nohami a ona sa zviezla na zem, pričom si stihla udrieť hlavu o roh Jankinej postele. Nepočula už krik. Upadla do bezvedomia.
Znovu tu bol. Znovu ju znásilňoval. Znovu prežívala tie muky. Chcela kričať, ale nemala hlas. Chcela plakať, ale nemala slzy. Chcela sa brániť, ale nemala síl.
Prebudila sa. Ležala na posteli v nemocnici. Vedľa nej sedela Janka a držala ju za ruku. S Jankou boli dobré kamarátky, ale nevravela jej všetko.
Len čo Janka zaregistrovala, že je hore, zavolala doktora. Ten prišiel. ,,Slečna, ako vám je?" ,,Bolí ma hlava a medzi nohami." S úprimnosťou nemala problém. ,,Utrpeli ste náraz do hlavy. Máte aj roztrhnutú panenskú blanu. Boli ste znásilnená, slečna?" Zmohla som sa na prikývnutie. Slzy sa mi znovu tlačili do očí pri spomienke na ten večer. ,,Upovedomím políciu, slečna. Zatiaľ pekný deň."
,,Ema, čo sa stalo? Nikdy mi nehovoríš všetko. Je načase." Ema prikývla a spustila. Janka ju ani raz neprerušila a slzy jej stekali po líci. Po dokončení ju bez slov objala. ,,Bože, Ema. Je mi to tak ľúto." ,,Jana, nestojím o ľútosť. Aj tak je zbytočná." ,,Viem. Máš ozaj na p*** život." ,,Ja viem. Vždy si hovorím, kde som k**** urobila chybu."
YOU ARE READING
Prečo?
RandomNie každý príbeh musí mať šťastný koniec. Nie každý príbeh končí známym ,,žili šťastne kým nepomreli". ♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡ Ema je typická vysokoškoláčka, ktorá to nemá jednoduché. Snaží sa stíhať školu, rodinu a brigádu. Každé šťastie má však určitú cenu...
