11. kapitola

32 2 0
                                        

Jana nijako nekomentovala Emino tehotenstvo, naopak snažila sa byť oporou. Horšie však bolo, že Eme začalo brucho vykúkať. Mala pred sebou skúšky, ale rozhodla sa prerušiť štúdium s tým, že keď sa drobec narodí, bude pokračovať.
Tak teda sedela už nie na intráku, ale u Tomáša v byte. Keďže nebola už študentom, nemohla ostať na intráku.
Brigádu mala, preto polovicu nájomného platila ona, aj keď bol Tomáš proti. Tak jej za ušetrené peniaze urobil radosť. Plyšák, nejaké to tričko, sladkosť, voňavka, náušnice, kvety ..... Eme sa zakaždým rozžiarili oči a chlapec dostal pusu na líce a silné objatie. On ju zdvihol a zakrútil sa s ňou dookola.
Položil ju na zem a obaja zadýchane pozerali na seba. Centimeter po centimetri a Ema bola tá, kto spojil ich pery. Najskôr jemne, nesmelo, no postupne dravšie a nenásytnejšie. Tomáš ju zdvihol a nohy si obmotala okolo jeho pása. Takto sa presunuli do spálne a dopadli na posteľ.
,,Určite to chceš?" ,,Áno." ,,A neublíži to miminku?" ,,Nemalo by." Toto Tomášovi stačilo. Vrhol sa na Emu a začal ju bozkávať. Splynuli v jedno.
,,Bola si úžasná." ,,Aj ty. Ale určite si mal aj dievčatá predo mnou." ,,Nie. Rozhodol som sa, že počkám na tú pravú." ,,Ani ja. Ak nerátam ...." Zrazu Ema stíchla. Uvedomila si, čo povedal Tomáš. Čakal na tú pravú a Ema mu to buď pokazila alebo bola podľa neho tou pravou. Zo šoku sa posadila.
,,A-ako si to myslel, že počkáš na tú pravú?" Tomáš sa zasmial a sadol si tiež. ,,Ty si tá pravá, Ema. Mrzí ma, že ťa znásilnili, ale minulosť nezmením. Skôr som vďačný Pánovi za ňu. Lebo teraz tu môžem sedieť s tebou a povedať ti, milujem ťa, Ema." Následne jej vtisol bozk na pery. Taký jemný, no plný lásky. Ema len tupo zízala na neho. Až keď ju objal, sa rozplakala.

Prečo?Where stories live. Discover now