12. kapitola

23 2 0
                                    

Prešlo niekoľko pokojných týždňov. Bábätko bolo zdravé, Ema žiarila šťastím a Tomáš bol ako lampión. Dievča, ktoré miloval mu začínalo nesmelo opätovať city.
Ema sa pomaly zamilovala do Tomáša. Keď si to uvedomila, neplakala, že ho miluje. Bola práve šťastná.
Akonáhle mu povedala tie dve slová, ktoré jej Tomáš opakoval každý deň niekoľkokrát, chlapec pred ňu pokľakol a opýtal sa: ,,Ema, budeš mojím dievčaťom?" Miesto slovka áno však dostal bozk a to mu ako odpoveď postačilo.
Vybral sa teda do kvetinárstva a kúpil kyticu ruží. Samozrejme, jedna bola umelá, ale ťažko ju medzi toľkými rozoznal. Navyše, keď vyzerala úplne ako živá.
Prišiel do bytu a so slovami: ,,Budem ťa milovať, kým nezvedne posledná ruža" ju pobozkal. Ema dala kyticu do vázy tušiac, že to nie je obyčajná kytica. Nelámala si však nad tým hlavu.
Na druhý deň bolo pekne, preto sa rozhodli pre prechádzku. Eme bolo už vidieť bruško, no nesťažovala sa. Aj sa na to malé tešila.
Počas prechádzky pomohli jednej pani s nákupom a tá povedala len toľko: ,,Akí ste zlatí pár. Čo to bude? Chlapec alebo dievčatko?" Ema sa zasmiala a Tomáš odpovedal: ,,Chceme sa nechať prekvapiť." Pani sa len usmiala, poďakovala a popriala im všetko dobré.
Všetko vyzeralo sľubne a nádejne. Kým sa zase niečo nepokazilo. Ale tentokrát poriadne.

Prečo?Donde viven las historias. Descúbrelo ahora