20. kapitola

47 2 7
                                        

Pár týždňov po pôrode
,,Idem si ešte po doklady, láska." Povedala Ema pred odchodom na kotrolu s Lukáškom. Tomáš sedel v aute a čakal na Emu.
Prešlo desať minút a nič. Auto zaparkoval pred domom, aby okolo mohli chodiť iné a šiel za Emou. Vošiel do domu. ,,Ema, máš ich?" Nič.
,,Ema?" Povedal s miernou obavou v hlase. Otvoril dvere na ich spálni a to, čo uvidel .....
,,Ema!" Zvolal a kľakol si k mŕtvemu telu svojej manželky.
Rýchlo sa ale zdvihol, lebo mal zlé tušenie. Utekal k autu a zbadal ďalšie rútiace sa veľkou rýchlosťou k nim. Snažil sa rýchlo rozmotať tie pásy, do ktorých Lukáša Ema zamotala.
Stihol to na poslednú chvíľu. S dieťatom v náručí odskočil od auta. Ozval sa náraz a výbuch.
Odhodilo ich do zadu. Lukáša zdvihol a utekal zaniesť do vnútra. Zavolal políciu a sanitku.
Snažil sa pomôcť šoférovi, ale keď videl, že tu už nepomôže, sadol si na schody pred domov a rozplakal sa.
Stratil milovanú ženu a takmer aj syna. Zdvihol sa a vošiel do domu. Tam sedel s Lukášom v náručí a plakal.
Takto Tomáša našla polícia. Keď videli toho zlomeného muža s dieťaťom v náručí pri tele svojej milovanej manželky, takmer sa rozplakali.
Pomohli vybaviť pohreb a tiež s prácou. No Tomáš nedokázal zvládnuť bolesť. U svojich rodičov zomrel od žiaľu a malého Lukáša vychovávali oboji starí rodičia.

Prečo?Onde histórias criam vida. Descubra agora