Ema si utierala slzy a Tomáš len prikývol. Znovu ju objímal a v hlave už premýšľal, čo urobí tomu k****ovi, ktorý si dovolil Eme toto urobiť. Nezvykol nadávať, len vo veľkom hneve.
Nadvihol Eme bradu a poutieral jej zvyšné slzy. Pozeral jej do očí a približoval sa k nej. Túžil a chcel ju pobozkať. Napokon jemne obtrel svoje pery o jej a v očiach mal otázku. Keďže Ema ostala ako prikovaná, dovolil si jemne ju pobozkať. To sa už dievča spamätalo a bozky mu tiež nesmelo oplácala. Obomi prešlo zvláštne chvenie. Po chvíli sa odtiahli a usmiali. Tomás si pripadal ako v raji. ,,Som rád, že sa usmievaš. Slzy ti nepristanú."
Ema ho objala. Bola rada, že je tu pre ňu. Ale nečakala, že práve takto sa ju pokúsi rozveseliť. ,,Tomáš, toto ostane medzi nami. Ty a ja sme kamaráti. A dobre vieš, že tvoji rodičia ma nemusia." Bola to pravda. Tomášovi rodičia Emu nemali radi. Dôvod si však nechávajú pre seba.
Tomáš si pomyslel, že teraz by mala nastať tá chvíľa, kedy jej povie, že ju miluje a ona ho pobozká a povie, že tiež ho miluje. No on len prikývol pripravený na ďalšie utrpenie. Vedel, že je ešte čas. Znovu ju objal a nakoniec Ema šla odprevadiť Tomáša na autobus.
Nečakala však prekvapenie po príchode domov.
YOU ARE READING
Prečo?
RandomNie každý príbeh musí mať šťastný koniec. Nie každý príbeh končí známym ,,žili šťastne kým nepomreli". ♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡ Ema je typická vysokoškoláčka, ktorá to nemá jednoduché. Snaží sa stíhať školu, rodinu a brigádu. Každé šťastie má však určitú cenu...
