Prečo?

3. kapitola

Unavená z prednášok a z práce sa vracala na internát. Cestu si skrátila cez park, ktorý nebol silne osvietený. Predtým tadeto nešla za tmy, ale potrebovala sa dostať na izbu.
V parku bolo ticho. Počula len ozvenu svojich krokov. Zahla na chodníku pri strome, keď vtom počula kroky za sebou. Tvárila sa pokojne, lebo si myslela, že tiež je to iba nejaký študent. Prekvapilo ju, keď sa kroky zrýchľovali. Hoci nebola zima, striaslo ju.
Zrazu ju niekto schytil za ruku a zvrtol. Pozerala sa na chlapa, celého v čiernom. Držal ju za ruku v pevnom stisku. ,,Môžete ma pustiť? Ponáhľam sa." Povedala mierne trasúcim sa hlasom. Bála sa. Chlap sa len zaškeril. ,,Ešte sme ani nezačali." Jeho hlas bol odporný. Ema sa znovu striasla. Zrazu ju donútil cúvať, až narazila na strom. Strhol jej tašku z pleca a ruky priklincoval nad hlavu. Natlačil sa na ňu a začal ju bozkávať. Boli to drsné bozky plné hladu a túžiace po jednom. Ema sa bránila, ale mal pevný stisk. Kopla mu kolenom do rozkroku, na čo sa odsunul. Stihla schytiť tašku a utekať. Ešteže mala tenisky, ale dlhá sukňa jej nepomáhala. ,,Stoj! Kurva, povedal som stoj!" Znovu ju schytil a ešte jej aj strelil facku. Eme vyhŕkli slzy. Ťahal ju za sebou do nejakej uličky. Všimla si len nejaký bar na blízku.
Tam ju pritlačil k stene a tašku znovu strhol. Roztrhol jej tričko a začal jej rukami prechádzať po tele a znovu nenásytne bozkávať. Ema sa už nebránila, len v tichosti plakala. Strhol z nej aj podprsenku a začal jej dráždiť bradavky. Po chvíli ale prestal. ,,Dosť bolo hrania!" Rozopol si nohavice a stiahol ich s boxerkami. Sukňu jej vyhrnul, nohavičky roztrhol a vnikol do nej. Ema skríkla bolesťou. Postupne pridával na tempe, až sa urobil. Vytiahol ho z nej. ,,A teraz mi ho vyfajči!" Ema začala protestovať, na čo ju znovu udrel. So slzami v očiach spadla na zem. ,,Nerozumela si?" Začal do nej kopať. Keď videl, že to nepomôže, schytil ju za vlasy, postavil a znovu znásilnil. Nakoniec ju nechal tam, v uličke napospas ďalším chlapom.