Prečo?

5. kapitola

V nemocnici Ema pobudla ešte dva dni a pustili ju domov. Rodičom ani nepovedala, čo sa jej stalo. Tie ich starosti. Aj tak ich majú dosť.
Polícia sa pýtala, Ema odpovedala a nakoniec aj tak nikoho nenašli.
Nastal deň D. Bakalárske promócie. Ema získala diplom a s rodinou boli na obede. Samozrejme za jej peniaze.
Prišla domov si oddýchnuť od školy, ponavštevovať súrodencov, starých rodičov, priateľov a samozrejme aj s priateľmi osláviť. Dokonca z mesta, kde žije babka s dedkom prišiel Tomáš. Ten je len o cca rok mladší. Jeho prítomnosť Emu potešila. Dokonca to nepreháňala s pitím. Celú oslavu prerozprávali a trávili čas viac-menej spolu. Stále si mali čo povedať. ,,Ema, videl som ťa v správach. Teda bolo tam dievča podobajúce sa na teba. Len do tváre jej nebolo vidno." ,,Fakt? A príbeh bol o čom?" ,,Znásilnili ju a na druhý deň na intráku odpadla. Spolubývajúca jej zavolala sanitku." Emu zmrazilo. Jej príbeh bol v správach. Nestála o ľútosť. Stále spomienka na ten večer bolela.
Tomášovmu oku neušla Emina reakcia. Poznal ju dosť dlho. Keď bola u starkovcov, bývali spolu vonku. A cez školský rok ju tiez prišiel pozrieť, príp. prevolali večer.
Chytil ju za ruku a následne vtiahol do svojho objatia. To už ale Ema nevydržala a rozplakala sa. Slzy padali na Tomášove obľúbené tričko. On ju len hladil po chrbte a šeptal upokojujúce slová. Mal šťastie, že tá baba nenosí make up. Mal by po tričku. Aj tak ho nevyperie. Slzy dievčaťa, ktoré ľúbi sú cennejšie ako opraté tričko.