Prečo?

16. kapitola

Prebudil sa uprostred noci, spotený. Nepamätal si, čo sa mu snívalo, no do rána nezažmúril oka.
Ráno vypil kávu a nechal na stole lístok s odkazom, že odišiel do nemocnice.
Vošiel do izby, kde mala ležať Ema. No posteľ bola prázdna. Zavreli sa dvere a za nimi stál nejaký chlap, držiac Emu a v rukách pištoľ.
Tomáš vytiahol mobil a zapol nahrávanie, hoci útočník si myslel, že volá políciu. ,,Polož ten mobil na stolík!" Tomáš ho poslušne položil na stolík. Nahrávanie bolo zapnuté.
,,Postav sa k do kúta k oknu!" Prešiel tam. ,,Vráťte mi Emu." Povedal Tomáš pokojným, no pevným hlasom. Ema tá len vystrašene prosila o pomoc očami. ,,Tak Ema. Dievčatko mi odmietalo prezradiť meno aj čie je to dieťa." ,,Pusti Emu. A dieťa je moje." ,,Neklam. Spali ste spolu len nedávno. A decko čaká už 6 mesiacov. To decko je moje." ,,Prečo tvoje?" ,,Toto dievčatko som totižto znásilnil. Bol som jej prvým. A ona si to užívala." Stisol jej ruku, až zjojkla.
,,A teraz sa pozeraj." Schytil Emu a ruky jej priviazal o posteľ. Vzápätí vzal stoličku a keď chcel na ňu uviazať Tomáša, ten ho udrel. Útočník sa však nedal a udrel Tomáša do spánku. Ten sa zviezol na zem. Chlap ho chytil a priviazal o stoličku.
Ema začala kričať. Chlap jej strelil facku. ,,Drž hubu, suka!"
Uviazal jej na ústa látku a rozrezal pyžamo. ,,V tej uličke som si ťa ani obzrieť nestihol!" Prechádzal nadržaným pohľadom po jej nahom tele. Očami sa zastavil aj na bruchu, ale šiel ďalej. Eme len tiekli slzy a pripravovala sa na to najhoršie.
Opäť ju chcel znásilniť.