10. kapitola

28 2 0
                                    

Rodičia boli síce nahnevaní, že im to nepovedala hneď, ale nakoniec ju podporili.
Tomášovi sa to rozhodla povedať to osobne. Počkala, kým sa vrátil a šla za ním do bytu, ktorý mal v podnájme.
,,Tomáš?" ,,Ahoj, Ema." Venoval jej vrúcne objatie a bozk na čelo. ,,Poď ďalej. Čaj?" ,,Ďakujem, neprosím. Prišla som ti len niečo oznámiť. V ten deň, pred 4 mesiacmi, keď som ťa bola odprevadiť, ma pred domom čakal Jano. U nás ma znásilnil a to viackrát ako som bola predtým. Neviem, ktorého znásilnenia je to výsledok, ale ...." Hlas sa jej ztratil a po lícach tiekli slzy. Tomáš na ňu neveriacky pozrel. Ema je už 4 mesiace tehotná? Keby vtedy neodíde, nič by sa jej nestalo. Dával si to za vinu. Šiel ju objať. Ema tam stála. Keď sa odtiahla, venovala mu pusu na líce a odišla.
Tomáš si začal nadávať. Mal jej pomôcť. Dievča, ktoré miluje. Toľkokrát znásilnené a teraz dokonca čaká dieťa. Koľko má rokov? 23?
Začínala ho chytať panika.
No kým on stresoval, Ema zašla do prvého baru a objednala si pohárik vodky. Kopla ho do seba a šla na intrák.
Nakoniec urobila jediné. Sadla si a začala sa učiť. Dieťa nedieťa, čakali ju skúšky.
Osud však stále nepovedal posledné slovo.

Prečo?Onde histórias criam vida. Descubra agora