,,Lekár mi navrhol liečbu nádoru. Ale mohla by poškodiť drobca." ,,Ema, ver mi, nepoškodí. Boh sa postará o svoje deti." ,,Boh neexistuje. Keby bol, nikdy by ma nenechal znásilniť, zle sa zaľúbiť. Nikdy by som nemala tak hrozný život." ,,Ema, keby sa nesprávne nezamiluješ, nevedela by si, aké to je mať zlomené srdce a nikdy by si nešla cez ten park. Nikdy by ťa neznásilnili. Nikdy by si si ku mne nenašla cestu. A hlavne, nikdy by som nemohol mať teba a toto miminko, ktoré ľúbim tak veľmi, ako jeho maminku." Eme vyhŕkli slzy. To bolo to najkrajšie, čo jej kedy niekto povedal. Tomáš jej ukázal iný pohľad.
Chytila ho za ruku. ,,Ďakujem." Tomáš sa natiahol a pobozkal ju. ,,Prosím, zváž tú liečbu." Znovu ju pobozkal a odišiel.
Doma, teda v byte, porozprával Eminým rodičom, čo sa stalo.
Keďže tu bývala aj Ema, so súhlasom majiteľa vymenil posteľ za manželskú. No a teraz ponúkol svojim budúcim svokrovcom, aby sa vyspali na posteli. ,,Ja sa vyspím aj na gauči. Beztak nebudem poriadne spať. Bez Emy nezaspím." Mamka ho objala. Poďakovali sa a vošli do spálni.
Tam, sediac na posteli, prosili Boha o Emine uzdravenie a zdravie pre vnúča. Tomáš ležal na gauči. Hľadel do stropu a prosil Všemohúceho. Prosil ho, aby mu nevzal šťastie. Ani Emu, ani dieťa. Veď má koľko? Šesť mesiacov to malé? Ešte stále je v brušku. A hoci nie je jeho, ľúbi to malé.
S takýmito myšlienkami nakoniec zaspal a vnoril sa do nočnej mory.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Prečo?
RastgeleNie každý príbeh musí mať šťastný koniec. Nie každý príbeh končí známym ,,žili šťastne kým nepomreli". ♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡ Ema je typická vysokoškoláčka, ktorá to nemá jednoduché. Snaží sa stíhať školu, rodinu a brigádu. Každé šťastie má však určitú cenu...
