Bolo už neskoro večer. Rodičia odišli do Tomášovho bytu, na jeho prosby. Chlapec sedel sám pri posteli svojej vyvolenej. Vyzeral ako troska, a to jeho dievča bolo v nemocnici niekoľko hodín iba.
Tá sa prebrala. ,,Dobré ránko, láska. Alebo večer." ,,Tomáš, čo tu robíš? Prečo som v nemocnici?" ,,Boli sme na prechádzke, keď si odpadla. Volal som sanitku a potom aj tvojim rodičom. Sú u nás v byte." ,,Prečo som odpadla?" ,,To žiaľ lekári nezistili. Ale ...." Nevedel, či jej to má povedať. ,,Ale?" ,,Našli ti nádor." Ema prestala počúvať. Má nádor. Bude mať rakovinu. Ale čo dieťa? ,,Tomáš." Ten prestal rozprávať. ,,Sľúb mi, že sa postaráš o dieťa. Že budeš jeho otcom." ,,Sľubujem. Ale Ema, prečo to hovoríš?" ,,Mám rakovinu. Nebudem dlho žiť." Ema to povedala vyrovnaným hlasom. Akoby sa zmierila s tým, že umrie. ,,Ema, nájdem spôsob, ako ťa vyliečiť." Pobozkal ju na čelo. ,,Zavolám lekára."
Vyšiel na chodbu a zastavil lekára. ,,Ema sa prebrala. Je nejaká šanca, aby nádor zmizol?" ,,Áno. Ale môže to poškodiť plod." Tomáš bol zúfalý. Nechcel prísť ani o jedného. ,,Prosím, navrhnite to Eme." ,,Dobre." Lekár šiel skontrolovať Emu a Tomáš sa posadil pred izbu.
Po chvíli lekár vyšiel. ,,Je neskoro, pane. Mali by ste si ísť oddýchnuť." ,,Dobre. Ešte idem za Emou a pôjdem domov." Lekár prikývol a odišiel.
Tomáš vošiel dnu. Ema sedela na posteli a pozerala do prázdna.
YOU ARE READING
Prečo?
RandomNie každý príbeh musí mať šťastný koniec. Nie každý príbeh končí známym ,,žili šťastne kým nepomreli". ♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡ Ema je typická vysokoškoláčka, ktorá to nemá jednoduché. Snaží sa stíhať školu, rodinu a brigádu. Každé šťastie má však určitú cenu...
