,,Ema, je to pravda?" Tomáš s Emou sedeli za stolom u Emy doma a raňajkovali. Bratia aj rodičia boli v práci, no a Tomáša nechali prespať. Predsa len, býva ďaleko.
,,Čo je pravda?" ,,Ten príbeh v správach. Je to tvoj príbeh?" ,,Nechcem o tom hovoriť." Ema vzala tanier a dala ho do drezu. Šla do svojej izby na poschodí, oproti izby bratov. Tomáš poumýval riad a vyšiel za ňou.
Sedela na posteli schúlená a plakala. ,,Ema, ššššt. Nemyslel som to tak. Nemusíš o tom hovoriť." Pozrela na neho uslzenými očami. ,,Aj tak vieš, že tou študentkou som ja. Tak ti to porozprávam." Preglgla a začala:
,,Vracala som sa z práce na intrák a ten park predstavoval skratku. Hoci som za tmy nikdy nešla, ponáhľala som sa, nuž som si skrátila cestu. Počas cesty som začula za sebou kroky. Myslela som si, že je to tiež nejaký študent. Lenže kroky sa zrýchľovali a nakoniec ma dotyčný chytil. Žiadala som ho, aby ma pustil, ale on mi strhol tašku a pritlačil k stromu, kde ma začal bozkávať. V nepozornosti som ho kopla do rozkroku a bežala preč. Dobehol ma a ešte mi aj facku strelil. Ďalej to šlo rýchlo. Odtiahol ma do uličky pri bare a tam ma znovu začal bozkávať, no potom mi roztrhol tričko a podprsenku. Nakoniec mi vyhrnul sukňu, roztrhol nohavičky a znásilnil ma. Keď som mu odmietla vyfajčiť, strelil mi a druhýkrát znásilnil. Nakoniec som tam ostala ležať ako kus handry. Zdvihla som sa a šla na intrák, snažiac sa zahaliť tričkom. Šla som do sprchy a spať. No a ráno ma pichlo medzi nohami a spadla som buchnúc si pritom hlavu o niečo a bezvedomie. Ešteže tam Jana bola. No ale to ti asi aj ona povedala."
DU LIEST GERADE
Prečo?
SonstigesNie každý príbeh musí mať šťastný koniec. Nie každý príbeh končí známym ,,žili šťastne kým nepomreli". ♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡ Ema je typická vysokoškoláčka, ktorá to nemá jednoduché. Snaží sa stíhať školu, rodinu a brigádu. Každé šťastie má však určitú cenu...
