The Deal - Dohoda [VYDANÉ KNIŽNE]

Prológ (Ukážka)

Postarší pán v obleku zastal uprostred námestia. Povolil si uzol na kravate, aby sa mohol poriadne nadýchnuť. Po spánkoch mu pomaly stekali kvapôčky potu. Hoci bol už september, letné vlhko, tak veľmi typické pre štát New York, mu zmáčalo košeľu na chrbte.

Vôkol neho sa mihalo množstvo ľudí. Boli medzi nimi pracujúci, študenti, ale i obrovské množstvo turistov. Do uší mu prenikal ruch veľkomesta a rôznorodé jazyky, ktoré nespoznával. Celé Rockefellerovo centrum v New York City pulzovalo životom. Ľudia ho obchádzali bez toho, aby mu venovali čo i len jediný pohľad, akoby bol jednou z pouličných lámp.

Aj napriek tomu prešiel o niekoľko krokov dopredu, aby sa vyhol najväčšiemu davu ľudí, a potom zdvihol hlavu. Nad hlavným vchodom vysokánskeho mrakodrapu v štýle art deco bola vytesaná postava muža. Prísny pohľad mal nasmerovaný priamo na neho, kamennou rukou mu ukazoval čierny vyrytý nápis.

Múdrosť a vzdelanie by mali upevniť tieto časy.

Pán zovrel pery a odtrhol zrak od tvrdých očí nekompromisnej sochy. Bola irónia, že práve na tomto mieste sa chystal urobiť najväčšiu hlúposť svojho života. No skutočne nemal na výber...

„Pán Starcad?"

Strhol sa, keď začul niekoho vysloviť svoje meno. Očami strelil k zlatým otáčacím dverám a zazrel, ako sa k nemu približuje mladý muž. Mohol mať tak okolo tridsiatky, presne ako jeho najstaršia dcéra. Tmavohnedé vlasy mal ostrihané nakrátko, priam až nevkusne, obzvlášť v porovnaní s drahým čiernym oblekom a koženými topánkami. S bielou košeľou a tmavou kravatou vyzeral ako agent z nejakého filmu.

„Vy ste asistent pána Daltona?" opýtal sa ho pán Starcad.

Mladý muž prikývol. „Som Mark Bailey, teší ma." Jeho tmavé oči nevyžarovali chlad, ale napriek tomu si stále udržiavali profesionálny odstup. „Pán Dalton na vás už čaká vo svojej kancelárii," odvetil mu. „Nasledujte ma, prosím, pôjdeme vedľajším vchodom."

Pán Starcad prikývol a kráčal za mladíkom v čiernom. Mysľou neustále krúžil okolo nápisu na budove. Ani jedna z jeho troch dcér nevedela o tom, že sa sem dnes vybral. Keby to tušili, určite by mu v tom chceli zabrániť. No ak to dopadne dobre, večer im konečne o všetkom povie a určite to pochopia.

Vstúpili do budovy vedľajšími presklenými dverami so zlatým rámom a pán Starcad ťažko vydýchol. Na moment sa zastavil, aby si mohol prezrieť celú tú krásu. Bez ohľadu na to, koľkokrát vstúpil do tejto budovy, zakaždým ho uchvátila. Podlaha bola pokrytá čiernym lešteným mramorom s bronzovými geometrickými prvkami a steny pokrývali umelecké maľby, podobné tým z obdobia renesancie. Aj strop bol nimi celý posiaty.