Dangerous Love 2

35.kapitola

„Múdry otec je ten, ktorý pozná svoje vlastné dieťa."

/William Shakespeare/

~

LUKA

V žiadnom zo zvrátených scenárov vo svojej hlave som si nikdy nepredstavoval, že sa raz ocitnem na tomto mieste. Na zápästiach ma už síce neomínajú putá, ale sedieť na opačnej strane tohto stola, nie je dôvodom, pre ktorý som absolvoval niekoľko týždňový policajný výcvik. Cítim sa ako zločinec. Akoby sa všetky moje prehrešky a vypočúvania, ktorými som si za tých pár rokov prešiel, otočili proti mne. Väčšinou som to ja, kto sa pýta, kto háda, báda a uzatvára prípady. A teraz sedím na strane vrahov, násilníkov, zlodejov a vypočítavcov. Som to ja, kto si udržuje kamenný výraz a mlčí, presne tak, ako tisícky predo mnou.

„Vieš prečo si tu, Luka?" spýta sa ma ostro Cade Porter hlasom, ktorým mi jasne naznačuje, čo si o mne momentálne myslí. Dotkol som sa jeho dcéry a dotýkal som sa jej celé mesiace, bez jeho vedomia. Dostal som sa na prvý stupienok ľudí, ktorých by najradšej rozniesol v zuboch. A nedovoľujem si ani odhadnúť, ako dlho bude trvať, kým sa mi z toho stupienka podarí zaradiť do inej kategórie.

Za sklom, ktoré lemuje stenu na ktorú sa dívam, sa určite skrývajú ďalší naši kolegovia, ktorých priebeh tohto rozhovoru určite zaujíma viac, ako akékoľvek iné prípady. Stal som sa atrakciou svojich kolegov, bez toho, aby som niečo vykonal. A práve to vedomie, že ma počúvajú ľudia, ktorých veľmi dobre poznám, sa rozhodnem reagovať chabým pokrútením hlavy v jasnom nesúhlasnom geste.

Netuším, prečo sa toto ráno tak zvrtlo a prečo tu sedím s obvineniami, ktorým vonkoncom nerozumiem. To, čo ma však zožiera najviac, je myšlienka na Emily. Na to, čo videla. Na to, čoho bola svedkom. Na to, ako veľmi sa musí trápiť. A to, že nie som s ňou v týchto ťažkých časoch, ma mrzí viac, ako falošné obvinenia a podráždené zápästia.

Cade sa posadí na stoličku oproti mne, ruky si prekríži na hrudi a pohodlne sa oprie o drevené operadlo. Vyzerá pokojne a vyrovnane. Akoby toto celé už dávno tušil. „Možno budeš prekvapený, ale aj napriek okolnostiam, nie som rád, že tu sedíš," povie mi a natiahne sa za papierovým spisom, ktorý leží na opačnej strane stola. „Si jeden z najlepších policajtov, ktorých mám vo svojom tíme a presne preto ti dávam túto šancu," pomaly prstami zablúdi do bieleho spisu, ale jeho oči naďalej sledujú tie moje. Vždy som v ňom videl kúsok Emily. Najmä vo vytrvalosti, v rysoch tváre a úsmeve, ktorý momentálne neexistuje.

„Budem sa pýtať a ty budeš odpovedať. Úprimne a pravdivo," pokračuje a v očiach sa mu odráža hnev zmiešaný s tým, čo sám veľmi dobre poznám. Učia nás konať spravodlivo, podľa vôle, ale najmä podľa zákonov. No, keď sa ocitneme vo vyhrotených situáciách, musíme zabudnúť na to, čo nám vštepovali a musíme veriť našej intuícií. „Kedy začal tvoj vzťah s mojou dcérou?"

Toto už dávno nie je policajný výsluch, ale rozhovor zúfalého otca a zároveň priateľa a kolegu. Cade sám seba stavia proti konaniu, ktoré rozhodne nie je v podobných situáciách správne. „Po jej osemnástych narodeninách," poviem stroho, prelamujúc ticho, čo sa so mnou nieslo niekoľko hodín od zatknutia.

Cade prikývne a nepovie nič viac, nechávajúc ma odhadovať to, či mi verí, iba v jeho pohľade. Trvá to hodnú chvíľu, kým opäť položí ďalšiu otázku. „Nútil si ju do pohlavného styku alebo jej ublížil nejakým iným spôsobom?"

Len čo mi dôjde význam jeho otázky, celé telo mi zaleje hnev a ruky sa mimovoľne zatnú do pästí. Už len tá predstava vo mne láme kostí a všetko doslova mrazí. „Nie a nie," prehovorím rázne, cítiac potrebu povedať oveľa viac, ale zároveň si uvedomujúc, že každé moje slovo je podrobne monitorované a zaznamenávané. Všetci napäto očakávajú, čo poviem a najmä jeden človek, ktorý všetko toto podozrivo sleduje už niekoľko mesiacov.