Bok po boku so zúfalstvom,
s osudovou neodvratnosťou.
Pomaly potichu leziem von
zoznámiť sa s radosťou.
Kráčam a stále viac smoly
na mňa sa lepí.
Prechádzam moria i hory,
a srdce sa stále viac štiepy.
Stále kráčam vpred,
hoc nohy by už chceli prestať.
Nejestvuje jediný deň
kedy by som sa prestala trestať.
Nejedla som už týždne,
nespala dlhé hodiny.
Tmu vidím stále vo dne,
svetlom zaliaty nebol jediný.
Myseľ prehráva si
jeden moment stále dokola.
Vraví vždy monštrum, príšera si.
Výčitky k sebe ľahko privolá.
Samovražda, vražda či ani jedno.
Jedine ja poznám odpoveď.
Srdce ťarchu výčitiek nezlvádlo,
kráča na svoju poslednú spoveď.
YOU ARE READING
Temné myšlienky
PoetryÚlomky duše, úlomky snov... Balady a básne nad ktorými sa človek musí aj trochu zamyslieť. Pár čiernych slov, ktoré sa splietli do veršov. Možno len spŕška náhodných viet, ktoré sa rýmujú alebo možno aj niečo viac... Asi tak by som popísala to čo ob...
