Svet sa riadi skazenými pravidlami
a skutočné necháva spať za dverami.
Priveľa klamstiev, priveľa slov,
primálo nádejí, primálo snov.
Dusí sa pravda a púšťa sa lož,
láskavá dlaň ukrýva nôž.
Na reťazi svet drží pravé city,
no rozviaže ten ktorého sa každý štíti.
Z očí sa strácajú pravé hodnoty.
V hneve sa stráca posledný kus ochoty
urobiť svet lepším pre budúce dni.
Z priateľstva sú legendy a z lásky hry.
Umierajú práve narodené duše,
zabíjajú ich náboženské kuše.
Obaľujú ich názory sveta dnešného,
tak nezmyselne prehnitého.
Upaľujú sa slovami neschválené myšlienky.
Hasnú poslednej nádeje plamienky.
Svetlo v srdciach hasne pomaly,
svet značku poslušných do nich vypáli.
Nebo s hviezdami halí temnota životov,
tých vládou ovládaných otrokov.
Nemé sú duše dnešných čias,
stráca sa už aj posledného vzdoru jas.
Posledná lampa v tmavej noci.
Smrtka posledný klások skosí,
kým nenarastú z neho ďalšie.
Kým neprídu dni sladšie.
YOU ARE READING
Temné myšlienky
PoetryÚlomky duše, úlomky snov... Balady a básne nad ktorými sa človek musí aj trochu zamyslieť. Pár čiernych slov, ktoré sa splietli do veršov. Možno len spŕška náhodných viet, ktoré sa rýmujú alebo možno aj niečo viac... Asi tak by som popísala to čo ob...
