Núti ma premýšľať nad cestou vratkou,
obísť všetky problémy skratkou.
Zvádza ma k ceste, ktorá však nikam nevedie,
ten zákerný démon ktorého meno radšej nepoviem.
Snaží sa dostať zo mňa slová zákerné.
Snaží sa aby som robila veci odporné.
Láka ma na noci bez zábran, plné smiechu,
na dni bez starostí a bez strachu.
Láka ma na to čo mi vyženie starosti z hlavy
„Neboj sa ber kým ešte je." do ucha mi vraví.
„Vyskúšaj sa trochu uvoľniť,
problémy za hlavu zahodiť."
Stále mi šepká a násilne sa vtiera
každý kúsok zla vo mne postupne zbiera.
Skúša sa vytiahnuť zo mňa niečo...
Ani on sám nevie čo.
Chce aby som zišla na tú horšiu z ciest.
Chcel by aby sa zo mnou mohol viesť.
Snaží sa mi nahovoriť, že byť dobrý sa nevyplatí
vraví, že každá duša sa tak či tak raz stratí.
Je to jedno či to bude neskôr alebo dnes.
Snažím sa odporovať no aj ty vieš,
že sa to vždy nedá, sa zaprieť,
dvere od vlastného srdca zavrieť.
Vieš to ty, viem to ja a vie to aj on,
že niekedy sa aj to temné zo mňa dostane von.
On sa vtedy teší, že zlo sa ešte nestráca,
že sa niekedy aj dobré na zlé obracia.
Teší sa keď vidí naše duše pomaly tmavnúť,
že vidí to dobré v nás padnúť.
Bolí ma srdce a páli ma hruď,
v hlave mi duní, na jedlo nemám chuť.
On ma stále láka na všeličo možné.
Ja už nevládzem odporovať, myslím to vážne.
Posledné zo síl odchádzajú s ľahkým vánkom
a ja už ho neoklamem ani spánkom.
Prečo mi nedá spať keď nevládzem ani stáť.
Už nevládzem ani sa smiať, ani sa báť
jediné čo potrebujem sú pokojné sny.
„Prečo aspoň na chvíľku nedáš pokoj mi?!"
Nechcem viac s démonom stolovať,
nechcem sedieť a ani slovko nevydať!
Ale ako sa dá utiecť pred niekým kto sa v tebe skrýva?
Ako utiecť niekomu kto v tvojej duši prebýva?
YOU ARE READING
Temné myšlienky
PoetryÚlomky duše, úlomky snov... Balady a básne nad ktorými sa človek musí aj trochu zamyslieť. Pár čiernych slov, ktoré sa splietli do veršov. Možno len spŕška náhodných viet, ktoré sa rýmujú alebo možno aj niečo viac... Asi tak by som popísala to čo ob...
