Karmínové listy, slzami písané,
okrídleným, prekliatym poslom vyslané.
Ukrývajú veštbu, ktorá smrť značí,
jediná duša nebude jej stačiť.
Snehové vločky bodajú do líc,
pred tebou bielo za tebou nič.
Čierne krídla nad hlavou zamávajú,
tri pierka do snehu jemne padajú.
Šialený víchor nesie plač v diaľ,
tvora čo osud mu šťastie vzal.
Prekliaty posol krvavé slzy roní,
dvíha sa a dlane do snehu borí.
Žiarivé oči ukryté v slzách.
Karmínová červeň na kliatbu hrdá,
čo mladý život s dušou drží
zatiaľ čo čas ďalej ostatným beží.
Ďalšia nevinná duša farbená je na čierno.
Stratila život, ale kedy nevedno.
Čierne, prekliate krídla odlietajú do neba,
tam kde karmínová kliatba prvý krát vyvrela.
Nastalo ticho, zmizli krídla prekliate,
nevinné duše sú krvou zaliate.
Hasne duša, čo pomôcť im chcela,
v ľadovom objatí zamrzla celá.
YOU ARE READING
Temné myšlienky
PoetryÚlomky duše, úlomky snov... Balady a básne nad ktorými sa človek musí aj trochu zamyslieť. Pár čiernych slov, ktoré sa splietli do veršov. Možno len spŕška náhodných viet, ktoré sa rýmujú alebo možno aj niečo viac... Asi tak by som popísala to čo ob...
