Potrebujem prestať cítiť,
schovať všetky city na papier.
K láske prestať sa blížiť,
zbaviť sa slabích kariet.
Potrebujem vyrezať dušu
nekončiacou bolesťou zmietanú.
Vymazať spomienku našu,
knihu pocitov slepo písanú.
Potrebujem osušiť líca
krvou smutných očí zmáčané.
Prečo mi chýba pýcha
a srdce aspoň kúsok bezcitné?
Vezmite niekto tú ťarchu
z mojej boľavej hrude.
Zbavte ma toho vábiaceho pachu,
nech koniec citov konečne bude.
Zahaľte moje oči nech nevidím,
čo predo mnou sa zjaví.
Prebodnite moje srdce nech necítim,
nech neviem čo mi vraví.
Vezmite mi moje ruky,
nech nechytám sa prázdnych nádejí.
Zviažte mi moje nohy,
nech nekráčam tam kam cit zavelí.
Zakryte moje láskou prehlušené uši,
nech nepočujem vnútorný hlas.
Vyrežte mi jazyk, nech ma dusí
láskavá veta čo chcem povedať zas.
Zatvorte ma do tmavej izby,
izby bez okien do duše.
Nech sa môj život ku koncu chýli,
nech srdce i líca su suchšie.
Zriekam sa citov bezvýznamných,
zatváram srdce pred svetom.
Ukrývam ho na miestach chladných,
listy trhám červeným kvetom.
YOU ARE READING
Temné myšlienky
PoetryÚlomky duše, úlomky snov... Balady a básne nad ktorými sa človek musí aj trochu zamyslieť. Pár čiernych slov, ktoré sa splietli do veršov. Možno len spŕška náhodných viet, ktoré sa rýmujú alebo možno aj niečo viac... Asi tak by som popísala to čo ob...
