Držia moje ruky mocné dlane
plač tvoj azda nikdy neustane.
Charon ma vedie skrz môj život,
zo šťastných chvíľ sa stal ligot.
Neskryjem sa, nepochochovám,
život svoj si nezachovám.
Ešte teraz cítim vôňu slnka,
stále počujem ako mi potok v ušiach žblnká.
Stále ešte rukami vánok mi povieva,
spomienkami na leto ma zalieva.
V ústach cítim sladké víno,
ktoré náš strach na moment skrylo.
Cítim všetky tie dotyky minulého leta
keď sa nám láska do cesty zaplietla.
Každý naraz našich sŕdc bolí,
tú strašnú úzkosť už zdá sa neustojí.
Zaspávam a viac sa nezobudím.
K živému človeku viac nezablúdim.
Do rieky mŕtvych padá moje bytie,
v Háde končí moje daromné žitie.
YOU ARE READING
Temné myšlienky
PoetryÚlomky duše, úlomky snov... Balady a básne nad ktorými sa človek musí aj trochu zamyslieť. Pár čiernych slov, ktoré sa splietli do veršov. Možno len spŕška náhodných viet, ktoré sa rýmujú alebo možno aj niečo viac... Asi tak by som popísala to čo ob...
