Onyx

2.KAPITOLA

Na druhý deň ráno mi volala moja najlepšia kamarátka Olivia.
"Ahoj,no ako sa máš?"začala jemne.Jej príjemný nežný hlások ma hneď rozveselil.
"Ahoj,mám sa už lepšie,keď som sa včera vyplakala."
"To som rada a máš dnes niečo na pláne?"
"No,nestihla som ti to ešte povedať,ale dedko mi zanechal svoj ranč,takže som oficiálnou majiteľkou.Dnes sa tam ideme s otcom pozrieť poprípade niečo porobíme,pretože to chceme celé vynoviť.Ak chceš môžeš ísť s nami."navrhla som.
"Veľmi rada vám pomôžem."vyslovila nadšene. "Ak by ste potrebovali s čímkoľvek pomôcť,stačí mi zavolať a prídem.A môžem vám od otca zohnať nejaké drevá za lacnejšiu cenu než ich predáva."
"To by si nám moc pomohla,ďakujeme.Tak prídeme po teba? Lebo cesta na ranč vedie okolo tvojho domu."
"Jasné,budem čakať.Za koľko asi prídete?"
"Ja som už oblečená,tak za nejakých 10 minút sme tam."oznámila som.
"Juj,tak sa idem chystať,ahoooj."zvýskla a položila.Bola som rada,že mám takú super kamošku,nikdy sa mi neotočila chrbtom. Zaviazala som si svoje dlhé tmavohnedé vlasy do copu a pomaly sme vyrazili. Olivia už stála pred svojím domom celá natešená.Nasadla si do auta a už sme vyrazili na ranč,na ktorom sme boli za dvadsať minút na aute.Vystúpili sme a poriadne sa porozhliadali.Pri vstupe na ranč som si všimla pohodenú tabuľu s nápisom Onyx ranč.Názov bol podľa mena jeho koňa.
"Ocko,nemusíme vymýšľať názov,chcem presne taký istý ako ho dal dedko."ukázala som na tabuľu a otec ju zodvihol zo zeme. Dlhá kamienková cesta viedla do budovy, kde bol krátky nápis STAJNE.Budova nevyzerala až tak zle z vonku. Síce potrebovala prešmirgľovať a vymaľovať,ale inak vyzerala dobre. Chcela  som otvoriť dvere,ale boli zamknuté,preto som sa teda nakukla dnu cez okienka pre konské hlavy. Boxy vo vnútri vyzerali dobre.
"Zavolaj babke či nemá kľúče."povedala som otcovi a ten už aj vytočil babkine číslo. O chvíľu sa k nám otočil. 
"Má ich.Idem po ne,zostanete tu?"spýtal sa.
"Áno,bež."popohnala som ho.Nasadol preto rýchlo do auta a my sme sa s Oliviou zatiaľ prechádzali po ranči. Za stajňou bol výbeh pre kone,ktorý nám tiež patril. . Bola tam aj vnútorná jazdiareň,vonkajšia jazdiareň a kruhovka.
"Je to tu pekné."skonštatovala Olivia. "Ale musíme to tu naozaj zrekonštruovať. Potom to tu budem tiptop."usmiala sa. Po pol hodine dorazil otec s kľúčmi. Odomkli sme najprv stajňu,bol tam prach,pavučiny,ale boxy našťastie v dobrom stave. Bola vo vnútri ešte jedna miestnosť a tou bola sedlovňa,v ktorej boli staré sedlá,ohlávky,uzdy atď. Boli tam aj sudy,v ktorých bývalo kedysi jedlo pre kone.
"Pripravená na zmenu ranču?"spýtal sa otec a pohľadom preskúmal každý kút.
Zhlboka som sa nadýchla. "Som,ale musí ti byť jasné,že sa aj ja musím naučiť jazdiť a ty asi jazdiť nevieš,či?"
"Trošku viem,ale môžem ti zohnať radšej trénerku."usmial sa.
"To bude fajn."
"Mohla by som sem aj ja občas prísť zajazdiť si?"spýtala sa nevinne Olivia. "Milujem kone,ale kvôli peniazom som nikdy nejazdila."
"Och,Olivia,ty tu budeš so mnou celé prázdniny!!! Veď sa ti musím odvďačiť za to,čo pre mňa robíš a za to,že nám chceš pomôcť."objala som ju okolo pliec.
"Ďakujem!"objala ma nadšene.
Pustili sme sa pomaly do upratovania. Jazdiareň a kruhovka mala popadané dreva z ohrady,takže sme tie dreva nejako poukladali.Boli už staré tak sme sa rozhodli kúpiť úplne nové.Našli sme v sedlovni aj kladivko,metly,lopaty,hrable a vidly. Takže sme v stajni trošku pozametali prach a pavučiny.
"Videli ste ten krásny výbeh za stajňou?"spýtal sa otec.
"Videli. Je dosť veľký."usmiala som sa. "Nemôžem tomu uveriť,že to je naše.Teším sa ako to bude nakoniec vyzerať."
Pobudli sme na ranči do večera.Mali sme našťastie so sebou zabalené aj jedlo a vodu,takže sme mali aj krátke pauzy.Pri odchode z ranču otec ešte kladivom postavil tabuľu s názvom.
Doma sme zo seba vydrhli všetku špinu a prach.Mama sa na nás smiala,že akí sme špinaví.