4.KAPITOLA

232 22 4
                                    

Dnes Jason naozaj priniesol svoju kobylu Lacey. Bol krásna,vysoká a strakatá.Ustajnili sme ju do prvého boxu,Jason si tam priniesol aj vlastné veci na ňu.Odložil si ich do menšej skrinky v sedlovni. Bol to pekný pohľad,vidieť prvého koňa v našom boxe.
"Dobre,tak ja idem teraz preč,musím ešte niečo vybaviť v meste a potom sem prinesiem pár chlapov,ktorí by tu chceli pracovať,myslím tým krmičov a podobne."vysvetlil Jason. On nám naozaj dosť pomohol.Vybavil mi zľavu pri kúpe jedla,vecí na kone,helmy,čistiace veci a dokonca aj nejakých záujemcov o prácu.Je proste skvelý!
"Ahojte."pribehla zadychčaná Olivia. Vyzerala celkom zničene. "Včera večer som stihla rozvešať plagáty o jazdeckom klube."vysvetlila. 
"Čože?" nechápala som. "Aké plagáty?"
"Ja som ti to zabudla povedať?"zasmiala sa. "Vieš,že moja mama pracuje v papiernictve,takže som jej povedala,že keby sa moc nudí nech urobí nejaký pútavý plagát aby to sem pritiahlo veľa ľudí,no a včera mi plagáty priniesla a ja som ich ešte večer roznášala a vešala po meste." Hodila som sa jej okolo krku,lebo som jej bola taká vďačná. Odrazu prišiel nejaký 10-ročný chlapec a jeho sestra,ktorá mala asi 14 rokov. 
"Dobrý deň."začalo dievča. "Kto je tu prosím vás majiteľ?"spýtala sa a oči jej behali raz na mňa a raz na Oliviu. 
"Ja."povedala som. "Potrebujete niečo?"
"Aha,chceli by sme sa k vám prihlásiť na jazdecké hodiny."usmiala sa.
Prikývla som. "Dobre,ale dnes ideme ešte len pozrieť nejaké kone.Zatiaľ tu máme len jednu kobylu ustajnenú,ale ona niekomu patrí.Takže ak by vám to nevadilo,tak prídite o pár dní neskôr."
"V poriadku."prikývli obaja. "Kedy približne? Mohla by som vám dať na mňa aj kontakt,že by ste mi zavolala."
"Dobre,napíšem si vás do zoznamu." priložila som pero k papieru. "Budete sem chodiť ale na isto?"
"Áno,ak zavoláte,že máte kone,tak radi budeme chodiť ja aj brat."
"Tak povedzte mi mená."vyzvala som ich.
Tentokrát hovoril prvý chlapec. "Ja som Josh a toto moja sestra Chiara,sme Willsonový."povedal milo.Mal taký nežný hlások,že som sa nad tým pousmiala. Dievča mi ešte nadiktovalo číslo a potom obaja odišli.
 O dve hodiny neskôr prišiel Jason s nejakými dvoma mužmi a ženou na ranč. Všetci vystúpili z auta a zamierili ku mne.
"Lucy,toto je moja sestra Hannah,chcela by tu pracovať ako trénerka,má aj licenciu a toto je jej manžel Otto,má skúsenosti s kŕmením,upratovaním,proste vie všetko o koňoch.A toto je Milan,náš kamarát,tiež sa vyzná v koňoch a tiež by bral miesto v staraní o kone."vybehol hneď.
"Dobre,chcela by som teda vidieť ako vaša sestra vie pracovať s koňmi."usmiala som sa.
"Dobre,braček daj mi Lacey."spustila milý hlas. Jason jej prichystal Lacey a prešli sme najprv do kruhovky,kde ju vylonžovala,robili prirodzenú komunikáciu a potom prešla do normálnej jazdiarne,kde ukázala všetky chody zo sedla.
Pousmiala som sa nad jej výkonom. "Skvelé! Som nadšená! Beriem vás Hannah."
"Ďakujem,Lucy."podali sme si ruky. Chlapi mi ešte ukázali doklad o tom,že už niekedy s koňmi pracovali a že naozaj majú skúsenosti.Oboch som teda prijala a rozhodla sa,že viac ich asi ani nepotrebujeme.

V priebehu dňa nám priviezla nejaká pani ešte jedného koňa,takého hnedáka s bielou lysinkou na hlave. Ustajnili ho hneď vedľa Lacey. Pani vyzerala milá,ale občas mi prišla ako nejaká profesionálka.Avšak rozprávala tak múdro a inteligentne. 
Jason pobudol s nami na ranči ešte nejaký čas,jeho sestra Hannah ma zatiaľ niečo naučila na kobylke Lacey.Zatiaľ som zvládla len na lonži krok.Naučila ma ale lonžovať,spoločne sme vyčistili Lacey a toho nového koňa,tuším Astor sa volá.Otto a Milan sľúbili,že večer nakŕmia všetky kone,ráno tiež a ešte aj vykydajú hnoj. 
Keď už slniečko pomaly zapadalo,ešte stále však bolo veľké teplo,odrazu sa do ranču približoval nejaký mladý chalan bez trička,v klobúku a rifliach. Rukou držal koňa za vodítko a pomaly sa približovali.
"Wau,to je kus krásneho krásneho chlapa!"slintala nad ním Olivia.....

---------------------------------------------------------------------------------------------------------
Trošku kratšia časť,ale predsa :D Dúfam,že sa páčila,určite ma nejako podporte,budem len rada♥

OnyxWhere stories live. Discover now