Onyx

14.KAPITOLA

„Čo sa to s ňou deje?"spýtal sa ma Liam a obaja sme pozorovali odchádzajúcu Oliviu.
„Ale nič."zaklamala som.
Zoe na mňa nechápavo pozrela. „Akože nič? Veď mu to povedz!"šepla.
„Čo mi máš povedať? No tak,Lucy,veď vieš,že mne môžeš veriť.Ja som ti toho z môjho života narozprával."pozrel na mňa psími očami.
„Fajn...Olivia je proste do teba buchnutá a žiarli,že spolu chodíme na vychádzky.Takže teraz sa so mnou nebaví."vysvetlila som.
„Aha..."zamyslel sa nad tým. „Ale veď nech ide niekedy s nami. Síce je pravda,že som chcel ísť len s tebou,lebo mám pocit,že tebe môžem veriť."
Začervenala som sa. „Tak ďakujem...ale môžem sa s ňou porozprávať aby s nami išla."navrhla som.
„Dobre,lebo nechcem aby ste sa kvôli mne hádali."
„A má u teba nejakú šancu Olivia?"spýtala sa ho Zoe. Z nejakého dôvodu som sa cítila trápne ja.
„No...je to milé dievča,ale nedokázal by som si predstaviť chodiť.Takže nemá moc šancu.Myslíte,že by som jej to mal nejako povedať?"
„No asi áno. Vieš,aby si nemyslela niečo iné a potom by ju to sklamalo."odpovedala mu skúsená Zoe. „Poznám to. Podobnú situáciu som mala aj ja a potom mi to hrozne moc ublížilo."
„Nechcem jej ublížiť. Ja sa s ňou teraz porozprávam."išiel teda smerom kam išla aj Olivia. Znervóznela som. Čo ak sa už nikdy so mnou nebude baviť?

O pár minút už bol pri nás Liam. Vyzeral...smutne?
Nadýchol sa z hlboka. „No...bolo to ťažké,ale zvládol som to."
„A ona?"spýtala som sa no v tom mi prišla odpoveď priamo na líce od samotnej uplakanej Olivie. Bola som strašne zaskočená a už už jej nebolo.
„Si v pohode,Lucy?"spýtala sa ma Zoe.
„Som,ale...to čo malo byť? Čo si jej povedal,preboha?!"zazrela som na Liama.
„Len pravdu."mykol plecom.
„Tak prečo mi vlepila facku?!"skríkla som.
„Ja neviem,naozaj.Prisahám."vzopol ruky. Pokrútila som hlavou a odišla do pracovne,kde som si nachvíľu sadla na stoličku a premýšlala.
„Môžem?"vošla Zoe. Prikývla som a sadla si na stôl.
„Počuj...ten chalan je do teba blázon."usmiala sa. „No a ty si zase doňho...takže niečo s tým treba urobiť aby ste boli spolu. Chápem,že to Olivia nezvládne asi,ale tu ide teraz o tvoje šťastie,nie?"
„Asi áno."
„Nie asi,ale určite. Predovšetkým mysli najprv na seba.Potom na druhých. Nemôžeš si nechať ujsť takú príležitosť ako je Liam len kvôli nej. Ona uňho šancu nemá,ale ty áno. Ty zato nemôžeš."chytila ma za rameno.
„Tak aký je plán?"
Zoe sa doširoka usmiala.
„Ja ho trošku rozhýbem,nech ťa pozve ON na rande. Nie ty. Keď sa ťa na to rande spýta,neodmietni! Proste to prijmeš a v ten deň sa pekne oblečieš,upravíš a užiješ si tooo!"zvískla.
„Ale vieš o tom,že Olivia so mnou neprehovorí už asi do smrti?"
„Ja viem,že ti na nej záleží,veď aj mne,ale...ak je dobrá kamoška tak to pochopí a nechá vás spolu."
Potom sme už len išli spolu domov na bicykloch a naše cesty sa rozišli pri mojom dome. Celý deň som ešte premýšľala nad Oliviou,ale Zoe má proste pravdu.Ide o moje šťastie a nemôžem zato,že ju Liam nechce.