18.KAPITOLA

165 15 0
                                    

"Táto kobylka má šťastie,že ju pán našiel,inak by mohla vykrvácať a zomrieť. Kobylu pravdepodobne niekto týral a vyhodil.Rany nevyzerali tak,že by sa niekde poudierala. Proste ju niekto zbil,čo je strašné!"vysvetľoval veterinár.
Zhrozila som sa. "Bože! To aký blbec môže toto urobiť nevinnému zvieraťu?!"
Liam ma objal a pevne držal. "Tak čo máme teraz robiť?"spýtal sa.
"V prvom rade jej musíte každý deň meniť obväzy a natierať je to s týmto."podal nám nejaké mastičky. "Pokiaľ sa to do týždňa nebude zlepšovať tak treba ma zavolať. A teraz by som vám radil aby ste ju odvliekli do úplne čistého boxu a snažte sa ju postaviť na nohy,nemôže ležať tak dlho." Milan a Liam išli kobylke pomôcť aby vstala a nejako sa to podarilo,ale museli jej trošku pomáhať. Keď ju dostali do boxu hneď si ľahla.
"Tak dnes ju skúste ešte na pár minút postaviť.Musí sa trénovať,ale to musíte s ňou každý deň. Dobre?"pozrel na mňa spýtavo veterinár.
"Samozrejme."odpovedala som. 
"Dávajte jej ovos,kukuricu alebo jačmeň. Samozrejme aj seno a keď jej bude lepšie tak ju dávajte do výbehu aby mala aj trávu a do stravy môžete dávať aj vitamíny."to už hovoril skôr Milanovi a ten pozorne počúval. O pár minút neskôr odišiel veterinár. Pri kobyle bol stále ten pán,ktorý ju našiel. Hladkal ju po hlave. 
"Môžem sem niekedy za ňou chodiť?"spýtal sa ma.
"Samozrejme,že áno...viete čo? Ak by ste chcel tak keď sa uzdraví tak si ju môžete nechať."navrhla som.
"Ale kam ju dám? Nemám nato miesto."
"Veď tu. Necháte ju tu ustajnenú,tu o ňu bude postarané a vy si ju môžete postupne cvičiť a tak.Podľa mňa je to dobrý nápad."
"Máš pravdu. Ďakujem."usmial sa. "No nič,ja už musím ísť,zajtra teda prídem. Dovidenia."pozdravil a odišiel. Ešte som pozrela na kobylku a potom som sa ešte prešla po výbehu,kde ku mne najprv pribehla otcova kobyla Misty. Má krásne modré oči. Hladkala som ju po nose.
"Je krásna...idem si trošku na nej zajazdiť."zjavil sa za mnou otec. "Ty si už bola s Onyxom?"
"Áno. Je skvelý,naozaj. Len by som trošku chcela zapracovať ešte na dôvere a tak. Myslíš,že by mi s tým Hannah pomohla?"pozrela som naňho spýtavo.
"Ona? jasné že áno."prikývol. "A čo ty a Olivia?"popri kladení otázok dával Misty ohlávku.
"Dnes sme sa konečne udobrili."
"A čo sa to vlastne medzi vami stalo? Ja ani neviem." On ešte nevedel o mne a Liamovi,preto som sa rozhodla,že mu všetko vyrozprávam a aj to,že s ním chodím.
"Tak to ...to som rád,že chodíš s takým dobrým chalanom ako je on."vyzeral trošku zaskočene,ale snažil sa byť kľudný. "Už idem trénovať s Hannou."povedal a odviedol si Misty na jazdiareň. Ja som sa ešte chvíľu prechádzala a Onyx chodil stále za mnou. Potom sme sa začali spolu naháňať po tráve.Skúsila som si s ním cúvanie a išlo mu to. Nakoniec som ho objala ešte okolo krku a vychutnávala si chvíľu s ním. Je to proste dokonalý kôň!
Keď som sa vracala z výbehu.akurát prišlo luxusné auto. No jasné,kto iný?!

--------------------------

Dúfam,že sa časť páčila♥

OnyxWhere stories live. Discover now