3.KAPITOLA

242 22 0
                                    

Ďalší deň nám Oliviin otec priniesol na ranč veľa drevených dosiek,z ktorých sme mali postaviť novú kruhovku a jazdiareň.Otcovi kamaráti nám prišli pomôcť a otec s nimi postavil ohradenie na kruhovke.Ja s Oliviou sme zatiaľ spratávali stajňu a sedlovňu. Vymetali sme znova každý jeden kút,každý box,proste všetko.
"Ďakujeme ti za tie drevené dosky."začala som.
"To nestojí za reč."usmiala sa milo Olivia. "Už máš nejaké vyhliadnuté kone?"
"Ako to myslíš?"
"Aké plemená sem chceš pokupovať."
"Veď vieš aké kone milujem."usmiala som sa. "Určite tu chcem plnokrvníkov,možno lipicána.A uvidíme.Ale zase...akého nájdeme takého kúpime,každý kôň je krásny predsa."usmiala som sa. "Budem len rada,že tu nejaké kone budú a konečne sa mi plní sen! Budem vedieť jazdiť! O tom som vždy snívala."
"Viem a som rada,že budem s tebou pri tom."objali sme sa.
"Baby,poďte von!"zakričal na nás otec.Obe sme vybehli,čo sa deje. Bola som celá natešená,keď som uvidela novú ohradu pre kruhovku hotovú.Ešte len druhý deň sme tu a už je vidieť pokrok.
"Páči sa ti?"spýtal sa otec.
"Áno!!! Oci,úžasne ste to urobili!"pochválila som otca a jeho kamarátov. Obajala som každého jedného.
"Zajtra sa pustíme do jazdiarne.Urobíme tiež takúto ohradu.Vy dve s Oliviou zajtra môžete ponatierať boxy vo vnútri,dobre?"
"Okej. Kúpime ale dnes farbu."ukázala som výhražný prst so smiechom. 
"Dobre."usmial sa. "A inak,môj kamarát Jason."ukázal na chlapa,ktorý mu pomáhal. "On má doma koňa niekde ďaleko ustajneného a chcel by si ho dať potom k nám.Takže on je už istý,že tu bude mať koňa."usmial sa otec a Jason na mňa žmurkol.
"Jéj,tak to je super."tešila som sa. Pobudli sme na ranči ešte nejaký čas a potom sa presunuli domov,kde som cvičila psov nejaké nové kúsky.Večer k nám prišla babka,spoločne sme sa navečerali a priniesla mi pár dedkových kníh. 
"Dedko z týchto kníh študoval všetko o koňoch. Myslím,že ti pomôžu.Teraz patri tebe,zlatíčko moje."pobozkala ma na čelo. Prezrela som si každú knihu. Jedna bola o anatómii koňa,ďalšie o chorobách,o reči tela,o výcviku a zdravej strave pre koňa.Bolo tam naozaj všetko.Jedna dokonca bola plná plemien.Odložila som si ich do poličky a jednu som si študovala pred spaním. Dočítala som sa najprv o jedle,aké koňovi podávať.Potrebovala som to vedieť aby som ho mohla nakúpiť hneď po dorábke.

O týždeň neskôr:
Každým dňom sa na ranči urobili nové veci,z ktorých som bola natešená. Ľudia si všimli zmeny a tak sa chodili pýtať na cenu jazdeckých hodín,povedala som im,že si to predstavujem 70€ na mesiac,ale to len na začiatok. Zdalo sa im to v poriadku,vraj ostatné sú drahšie a nechodí im tam veľa ľudí. Dokonca dvaja ľudia už majú rezervovaný box,za ktorý sa platí taká istá cena ako za jazdecké hodiny. Ocinov kamarát Jason nám priniesol nejaké krmivo,dal nám zľavu,s Oliviou sme včera nakúpili ohlávky,uzdy,sedlá,podsedlovky,nejaké vitamíny,pamlsky,veci na čistenie,vodítka a lonžky. Museli sme si najať aj robotníkov,lebo sme to chceli čo najrýchlejšie,oni nám teda z vonku vyšmirglovali a vymaľovali stajňu. Stihli sme to naozaj za jeden týždeň? Avšak drobné úpravy sa budú robiť počas celého roka ešte. Zajtra nám privezie Jason svojho koňa do boxu. S Oliviou si robíme aj zoznam.Jasonové meno je hneď prvé. Neviem sa dočkať zajtrajška. Avšak ešte musíme kúpiť kone. Vraj je asi hodinu od nás nejaká chovná stanica,pôjdeme sa tam zajtra asi pozrieť a uvidíme.Trénerku vybavila nakoniec mamina,ktorá príde až keď budem mať koňa ja.

OnyxWhere stories live. Discover now