Až Po Vás (Dokončené)

Kľudové miesto

Kráčala som po tej úzkej ceste asi tak 5 minút a stále bolo čo objavovať. Nové stromy a iné. Cesta sa končila pri lavičke a pár veľkých balvanoch. Sadla som si a počúvala zvuky prírody. Nemala som pri sebe slúchadlá ani notes aby som sa nejako zabavila tak som sa po chvíľke vidala naspäť. Trošku mi to tam naháňalo strach. Vydýchla som si až keď som sa objavila pri našom dome. Asi som bola iba paranoidná. Niesom zvyknutá na taký kľud.
Vošla som do domu a pokračovala v práci. Nikto si ma nevšímal ani nepýtal kde som bola. No mám rada keď si ma nevšímajú a neriešia ma. Nerada vysvetľujem zbytočné veci.
Našťasie som mala málo vecí, tak mi vybaľovanie trvalo menej ako ostatným. V mojej novej izbe som mala stolík,skriňu aj posteľ po predošlom majteľovy ktorý ho už nechcel. Ten nábytok nevyzeral byť zlý. Bol tmavý a lesklý. Rodičia si ale mysleli že majteľ musí mať nejaký dôvod prečo to nechce, tak boli presvedčený že nábytok hnije. Paradox je že naša vlastná skriňa sa rospadáva. Vždy som sa nad tím v duchu pousmiala. Zobrala som si zo šuflíka slúchadká, mobil, notes s ceruzkou a šla naspäť po tej ceste do lesa. Lahla som si na tú lavičku, pustila hudbu a začala si čmárať do zošitka. Bolo príjemné takto meniť prostredie. Aké úžasné by bolo, keby sem namontuje Harry (ocino) húpačku. Zapozerala som sa a v diaľke som si všimla potôčik. Naozaj krásne miestečko. V tom mi prišiel na um môj prvý sen z prvej noci z nového domova. Bola som v lese, a niekto ma sledoval.... Niekto mi šepkal slová ako neuveriteľné, zázrak, to som vživote nevidel... A iné... Chcela som si pozrieť v snári čo to znamená ale do lesa nedočiahla wifi...