Až Po Vás (Dokončené)

Čo teraz..

V nejakej svojej čudnej predtuche som vedela že o chvíľu bude zvoniť a na hodinu sa ponáhľať nemusím. Sadla som si do altánku a čakala. Čo ak by som blitzovala? Napadlo ma. Ale musím počkať aspoň na Alishu. Čakám. Čakám. Ale nejako nezvoní. A tak som sa postavila a odkráčala na parkovisko. Mohla by som ísť do opustenej dediny. A potom...

Koniec sna. (Skutočná realita.)

Zvoní. Alisha ma drgla no nie pre toho  učiteľa. Ale pre koniec hodiny. Zdvihla som hlavu a poobzerala som sa.
"Čo sa deje?"rozospatá som si žmolila oči.
"Nič. Prečo?"
Neodpovedala som jej. Až teraz som zistila že som v Skutočnej Realite.
Z nejakého môjho rozospatého vnímania som ju začala šepkaním prosiť nech mi povie čo sa stalo.
"Prečo ale?" Nevie mi odpovedať.
Odišla som z triedy a ona za mnou.
"Pila si niečo? Čo sa ti stalo?" Nesmiala sa hovorila úplne vážne.
"Neviem. Mala som hrozne skutočný sen ešte stále nevnímam realitu."
"A čo v ňom bolo?"
"Nepamätám sa. Ale mám čudné pocity."
V tom okolo nás prejde riaditeľka. A hádajte čo? Vyzerá presne ako v mojom reálnom sne.
"Ju! Ju si pamätám!"
"Koho?"
"Tú riaditeľku!"
"Kde je?"
"Prechádza okolo nás! Ty ju nevidíš?"
"Nie."
V tom ma zmrazilo. Naozaj by ju nevidela?
"Lee! Hovor niečo lebo sa zbláznim!"
No stále som mlčala.
"Lee!"
"Čo je?"
"Čo sa deje?!"
"Prosím poďme preč."
"Preč? Zo školy?"
"Áno."
"Ale kam?"
"To je jedno. Potrebujem byť odtrhnutá od spoločnosti."
"Dobre.."
Zobrala ma preč. Nevnímala som kam. Ťahala ma za ruku.
Ocitla som sa v lese. Na nejakej ceste. Alisha ma už neťahala. Čo teraz?