Až Po Vás (Dokončené)

Prísť na niečo chce čas

12:00

Ležala som na posteli a premýšlala som nad mojim životom. Prišla som vlastne na to, že všetky tie veci s riaditeľkou a čudným snom, mi vyvolalo to, že sa blíži 21.10.-príchod vlkov do dediny.
A pamätám si aj ten sen čo sa mi sníval prvú noc myslím. Bola som v lese a niekto mi hovoril slová ako- ,,neuveriteľné" ,,fantastické" atď..
Uvedomila som si, že to by mohlo znamenať to, že som stretla kňaza Georga, ktorý mi povedal že som vyvolená. A za ten posledný mesiac som sa týmito slovami stretala často.
A práve z jeho úst.

Prešiel mnou mrazivý pocit.

Pretočila som sa na druhý bok a snažila sa pozrieť z okna ale moc som toho nevidela.
Možno som naozaj vyvolená... Život sa mi to snažil naznačiť už dávno, no ja som to nechápala.

,,Lee!" Zakričala na mňa mama.

,,No?" 

,,My už odchádzame ale keď sa vrátime, nech je všetko upratané dobre?"

,,Mhm..." Povedala som si sama pre seba.

,,Ahoj!"

,,Pa." Vedela som, že nič neupracem. Ale bolo mi to jedno.

Napriek tomu som sa zdvihla a šla sa popozerať či je niekde nejaký neporiadok.

Na chodbe bolo čisto. Šla som dolu. V kuchyni boli iba dva poháre a inde bolo taktiež čisto. Zobrala som teda tie poháre a dala do umývačky. To bolo celé čo som asi mala upratať.

Počula som ako mi zvoní mobil tak som rýchlo utekala hore.

,,Prosím?" Ozvala som sa.

,,Ehm... Ahoj Lee. O piatej sa pre teba stavím dobre?" Ozval sa Lucas.

,,Ahoj jasné, dobre, v pohode." Vyšlo zo mňa rýchlo.

,,Tak fajn.. A už si za upokojila?"

,,Hej hej." Zasmiala som sa.

,,No dobre teda. Tak ahoj."

,,Ahoj." Usmiala som sa a zložila som.

Odložila som mobil a sadla som si na posteľ. Oči mi padli na stôl kde bola položená voda vraj od ezoteričky či čo.  Nemusela som tú vodu ani piť...
Klamárka jedna. Aj tak som jej neverila.

Zobrala som tú malú flaštičku a vyhodila ju do koša.