Až Po Vás (Dokončené)

Riaditeľka

Utorok
Opäť ma do školy odviezol Lucas. Tento krát sme sa bavili.
V škole sme sa celá partia rozprávali o tom kam pôjdeme po vyučku.
Na tretej hodine -biológii- som sedela s Alishou. Profesor mal ukľudňujúci monotómny hlas pri ktorom sa mi chcelo spať. Rukou som si podoprela hlavu a zatvorila oči. Sústredila som sa na svoj dych a na uspávací tón.
Sen
Kráčala som po opustenej dedine sama v noci. V jednom z domov niečo buchlo. Chcela som tam ísť. Naozaj pomalím krokom som vyšla po schodoch do domu. Otvárala som dvere keď v tom... Som sa zobudila.
Realita
Alisha mi drgla do ruky s ktorou som si podopierala hlavu. A mne hlava spadla.
"Sorry..."zašepkala.
Pozrela som sa na triedu. Všetci vrátane učitela sa na mňa pozerali.
"Slečna Sawyerová. Okamžite sa ospravedlňte inak vás pošlem za riaditeľkov." Oslovil ma profesor. Stále som sa nejako nevedela zorientovať.
Naozaj som nemyslela že mám až také spomalené reflexy.
"Postavte sa a choďte sa riaditeľkov."
A tak som sa bez slova zdvihla, prekráčala cez celú triedu a odišla.
Až za dverami sa mi rozbúchalo srdce.
Za prvé, nemala som potuchy kde je riaditeľka.
Za druhé idem za riaditeľkov.
A tak som šla za recepčnou.
"Prepáčte kde je riaditeľka? Alebo.. kde má kabinet?"
Pani za okienkom mala čudné kryklavé tričko z nápisom sparkle and shine. Fakt otras.
"Kabinet? Pôjdete po tejto chodbe a na dverách v ľavo uvidíte nápis riaditeľ."
"Ďakujem." Odišla som. Chodba po ktorej som šla nebola až taká moderná ako ostatné. Neboli tam okná ani rastliny ako na iných. Jediné čo tam bolo boli také potrhané koženkové sedačky.
Zbadala som nápis riaditeľ a tak som zaklopala.
"Vstúpte." Ozval sa príjemný hlas.
Pomali som otvárala dvere.
Za stolom sedela plnoštíhla pani z krátkymi čiernymi vlasami.
"Dobrý deň."
"Dobrý, posaď sa." Mala tam celkom pekne vybavený kabinet. Aj tá stolička musela byť drahá. Posadila som sa.
"Poslal ma sem učiteľ..." Sakra nevedela som jeho meno.. musela som sa vynájsť.  "Učiteľ biológie."
"Pán Baker?"
"Áno."
Vzdychla si. Otvorila nejakú knižku. "Už zasa..posiela sem žiakov pre úplne hovadiny s prepáčením." Zamrzla som. Že by sa naozaj učitelia nemali v láske? Nuž... "Ty si sem prišla ešte len včera. Však?"
"Mhm."
"Fajn. Čo také hrozné si urobila?"
"Zaspala som. Na hodine."
Rozosmiala sa. "Ako keby tu ja nespím stále. Nič no.. vráť sa na hodinu."
A tak som poďakovala a odišla. Riaditeľka sa mi zdala ako taká exotka. Ale aj tak by som ju už radšej nestretla.