Až Po Vás (Dokončené)

Dedina

Pri Lucasovom aute sme zastavili.
"Kto ide somnou?" Spýtala sa Lola.
"Aj ty máš auto?" Prekvapene som sa pozrela.
"Hej mám. Ak chceš preveziem ťa."
Mala seat. No do toho som sa až tak nevyznala. Ale nebolo to veľké auto. "Super. Tak poďme babi s Lolou a Chalani s Lucasom." Navrhla Alisha.
"To nieje zlý nápad."
Nasadli sme a vyrazili. Šli sme na iný smer kadiaľ som ešte neišla. Asi 10 minút sme šli po takej užšej uličke, a potom sme odbočili na lesnú cestu.
"Bude tu ešte signál?" Chcela som poslať Megan sms-ku že prídem neskôr.
"Musela by si mať sakra dobré šťastie." Chvíľku som sa o to pokúšala, no vzdala som to.
Cesta v lese mala všelijaké odbočky a zatáčky a keď nakoniec zaparkovali cesta už nepokračovala.
"Teraz kam?" Vystúpila som.
"Teraz sa prejdeme." Povedal Alex.
Takže sme sa vidali do lesa kde neviedla cesta. Ešte bolo vonku svetla dosť, no tam sa zdalo že je už večer.
Kráčali sme, rovno ku nejakej lúke.
Dorazili sme. No poviem vám, lúka to nebola.
Bola to opustená dedina.
Ak sa to tak dá nazvať.
Bolo tam desiatky chátrajúcich domov.
"To je čo?"
"Čo... Čo sa tu stalo?" Nemala som slov.
"Niečo... Vraj to tu napadli obrovksý vlci."
"A zabili tích ludí?" Stále som sa vypitovala no odpovedať mi im nerobilo problém.
"Možno.. ale nikdo tu nenašiel telá."
S vysvetlením sa striedali.
"Sila.."
"To ešte nieje všetko. Ani jeden dom nieje zamknutý. Všetko to zostalo len tak. Ako keby tých ľudí uniesla mimozemská sila..." Zdalo sa mi že Ewan premýšla nahlas.
"Vau.."
"Pri miestnom jazierku uvidíš ešte aj nahodenú udicu. Nikto ju už nevybere."
"Niekto možno ano, ale ten kto ju nahodil už nie."
"Lee tadiaľto sa dostaneš aj ku tej našej lavičke. Ale zvláštne je že od lavičky sa nedostaneš sem.."
"To fakt? Neuťahuj si zo mňa.."
"Prisahám." Pozrel sa na mňa. Jeho pohľad ma presvedčil.
"Ľudia ale už sa začína stmievať. Poďme naspäť.." navrhla Alisha.
A tak sme sa vidali späť. V aute mi ešte povedali že mám o tomto mieste radšej pomlčať.