17:00
Neviem či som psychicky pripravená, ale pred domom stojí Lucas. Takže tak či tak, nemám na výber. Zišla som dolu po schodoch a zobrala kľúče.
Zamkla som dom a zamávala mu.
,,Čauko!" Zakričala som.
,,Ahoj Lee!"
Nasadla som mu do auta.
,,Nebuď nervózna. Uvidíš, že všetko dobre dopadne." Usmial sa a chytil ma za koleno. Dosť som znervóznela.
,,Ja viem ale cítim akoby sa malo niečo stať." Vzdychla som si.
,,To sú len blbé emócie." Chytil volant a pohli sme sa.
Asi prvá jazda pri ktorej sme ako tak nemlčali.
,,A čo si dnes robila?" Spýtal sa ale oči mal upriamené na cestu.
,,Bola som na našej lavičke, upratala som dva poháre, premýšlala nad zmyslom života a tak... A ty?" Snažila som sa pôsobiť tak, že jeho dotyk na mojom kolene, nič neznamenal.
,,Bol som na lavičke s tebou, bol som v sprche, spal som... No proste nuda." Zasmial sa.
,,Zaujímavé." Usmiala som sa a vyzrela som z okna. Nádych, výdych.
,,Lee upokoj sa. Niet sa čoho báť."
,,Lucas ja idem pred tvár diabla! Idem mu čítať nejakú blbú kliadbu ktorá ani nieje podľa mňa pravdivá." Vyhrklo zo mňa zrazu.
Lucas zrazu odbočil a zastavil na kraji cesty.
,,Čo robíš?" Spýtala som sa.
,,Lee. Pokoj. Nemáš sa čoho báť. Budem tam s tebou." Pozrel so mojich očí.
Pozrela som sa na neho. Má tak krásne oči... Prečo ma vždy tak moc fascinujú?!
,,Môžeme pokračovať?" Spýtal sa pokojným hlasom.
Slza. A ďalšia. Bože čo to somnou je?! Prečo som začala plakať?!
,,Je ti niečo?" Spýtal sa a odhrnul mi pramienok vlasov za ucho. ,,Ou... Lee prepáč. Ja...nechcel som ti.."
,,To je v poriadku. Ja... Ani neviem čo to somnou je." Snažila som sa pozerať všade inde mimo jeho očí.
,,Prepáč. Naozaj som ti nechcel ublížiť." Ako náhle to dopovedal, ma objal.
Utrela som si slzy a cítila som sa NAJVIAC trápne.
,,Pokračujeme?" Usmial sa a chytil ma za ruku.
,,Mhm." Usmiala som sa a oprela sa o sedačku. Ale akokoľvek som sa snažila skryť to, ako som sa hanbila, určite si všimol ako som sa červenala.
Po piatich minútach cesty (počas ktorej ma neustále držal za ruku), sme sa konečne ocitli na mieste. Na začiatku dediny. Všetci už čakali.
,,Ahoj Lee!" Pozdravili ma. ,,Ideme na to?"
,,Mhm..." Vzdychla som.
YOU ARE READING
Až Po Vás (Dokončené)
Teen FictionLee je len 15 ročná baba ktorá mala úplne obyčajný život. Rodičia však mali pokrk stereotypu v ktorom žili. Rozhodli sa presťahovať. To však zmení Lee život na nespoznanie. Spozná partiu ktorá jej ukáže čo všetko sa skrýva za mestom do ktorého sa na...
