Nečakaný odvoz

123 17 0
                                    

Pondelok
Ráno som mala taký pocit že nič nestíham, hoci to tak nebolo. Vstávala som 5:55 len aby som bola na čas v škole. Obliekla som si čierne slim džíny a biely čipkovaný top. Rýchlo som zobrala tašku, a šla dolu narajňajkovať sa. Strčila som si do úst lyžičku cereálii a zapila mliekom.
"Lee kam sa tak ponáhľaš? Veď máš čas." Karhal ma Harry.
"Ja viem. Ale aj tak." Ani som ho poriadne nevnímala.
"Znervózňuješ ma."roztvoril noviny a kýval z hlavou.
Za ten čas som sa stihla obuť a hodiť na seba mikinu. "Odchádzam. Ahojte!" Pozdravila som rodičov a odišla. Školu som mala takmer tri kilometre od domu. Preto som šla na zastávku kde ma mal zobrať autobus. Sadla som si, a čakala. Naozaj som mala ešte čas. A tak som sa hrala na mobile. Po desiatich minútach pri mne zastavilo nejaké auto. Nechcela som sa pozerať kto to je. Tak som sa súsrteďovala na mobil. Ale potom som počula zvuk toho ako sa otvára okienko. Zdvihla som hlavu a zbadala Lucasa.
"Lee, nechceš odviesť? Ešte by si sa načakala kým príde ten bus." Usmial sa.
Než som sa stihla spamätať už na mňa zasa niečo hovoril.
"Tak ideš už?"
"Uhm. Hej idem."postavila som sa a nasadla som. Hipnotizovali ma tie oči.."Fakt dík že ma zavezieš."
"Neni zač." Pozrel sa na mňa.  Až pri škole som si všimla v akom aute sa vlastne veziem. Bola to čierna Audi a3. Vedela som to lebo som mala kamoša ktorý bol fanatik na tieto autá. Tak som si niektoré značky pamätala.
Keď vypol motor som rýchlo vystúpila. Na parkovisku ešte nikto nebol. Počkala som na neho. V duchu som sa modlila nech si nevšimne ako ma omamujú jeho oči. Vystúpil.
"Poď ukážem ti niečo." Začal kráčať ku škole. Keď prišiel zabočil na chodníku do prava a oproti bol krásny veľký drevený altánok. Boli v ňom tak štyria ľudia.

Až Po Vás (Dokončené) Donde viven las historias. Descúbrelo ahora